stlať stelie stelú steľ! -tý/-ný nedok.
1. prestierať (si) na zem; podstielať: s. si na zem čečinu, lístie; s. kravám (slamu)
2. poet. vystielať, pokrývať; prestierať: s. cestu kvetmi; jeseň s-ie lístie pod nohy
// stlať sa
1. klesať (význ. 1), usadzovať sa, sadať: dym sa s-ie po dvore
2. rozprestierať sa (význ. 1), rozkladať sa: polia sa s-ú do diaľky
stlať sa stelie sa stelú sa steľ sa! stlal sa stelúc sa stelúci sa stlanie sa nedok.
stlať stelie stelú steľ! stlal stelúc stelúci stlaný stlanie nedok.
rozprestierať sa 1. byť rozložený na väčšej ploche • rozkladať sa: za dedinou sa rozprestierajú, rozkladajú polia • prestierať sa • strieť sa • stlať sa: po oboch stranách rieky sa strela, stlala nížina • ležať • nachádzať sa • nachodiť sa • byť • vyskytovať sa: mesto sa nachádza, leží v údolí • tiahnuť sa • ťahať sa • rozťahovať sa • pokračovať (po dĺžke): pozdĺž dediny sa ťahá, pokračuje les • vinúť sa (vlnito) • hadiť sa (kľukato): údolia sa vinú, hadia medzi horami • zried.: rozliehať sa • rozbiehať sa: na severe sa rozlieha, rozbieha pole
2. p. vládnuť 2
stlať sa 1. p. ukladať sa 1 2. p. rozprestierať sa 1
ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v duši • sadať • usádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kal • stlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliach • vrstviť sa • navrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe rieky • hromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota
2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať si • klásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín
stlať, stelie, stelú, rozk. steľ, stlatý/stlaný nedok.
1. (čo i bezpredm.) robiť (si), upravovať (nejaké miesto) na ležanie, na oddych, na odpočinok, ustielať: s. lôžko; s. búdu psovi; s. posteľ ustielať; odstielať; Drozd hniezdo stlal v náručie mladej liesky. (Smrek) Ako si kto stelie, tak si líha. (Karv.)
2. bás. (čo čím) pokrývať, vystielať: s. cestu kvetmi; Po cestách zlatom stlaných šiel sprievod nádherný. (Len.) Spŕchnutým lístím bučín stelie prte. (Pláv.) Stelie podlahu ľahučkým rúchom, ktoré z pliec jej spadlo. (Smrek)
3. (čo) klásť, ukladať na zem, prestierať: Pri jednej stene ženy stlali a rovnali ražnú slamu. (Taj.) Kráľ bez hluku prišiel, slávy sprievodu, by stlali mu raz palmy. (Hviezd.); pren. Hora ti stelie pod nohy červené koberce (Hor.) opadáva lístie zo stromov; pren. bás. s. tieň, tôňu, stín vrhať, robiť tieň, zatieňovať niečo (o stromoch, o vrchoch); Vysoké ostré hrebene dolinu zakrývali pred slnkom a na všetko stlali modravý chlad (Bedn.) dolina bola v tieni.
4. poľnohosp. (čím, čo) podstielať: s. slamou, slamu, lístím, lístie, rašelinou, rašelinu (dobytku)
|| stlať sa expr.
1. pomaly klesať k zemi a ukladať sa, usadzovať sa, sadať niekam: lístie, kvet sa stelie; hmla sa stelie (Vans.); dym sa stelie po strechách, po poliach, po doline (Chrob., Jégé, Pláv.); Dol k zemi stelie sa vôňa. (Žáry); pren.: Májový súmrak po izbe sa stelie (Heč.) v izbe sa stmieva. Po krásnych líniách pohoria stlala sa letná tma (Vaj.) stmievalo sa. Dolinkou začali sa stlať tiene večera (Podj.) začalo sa zvečerievať. Na. lúky a na — strniská duchna vôd sa stelie (Fab.) prší. Pieseň stlala sa v jesennom tichu po záhradách (Pláv.) rozliehala sa.
2. rozprestierať sa, rozkladať sa do šírky a diaľky: Pred nimi stlala sa haditá dolina. (Fr. Kráľ) Stelú sa sťa dlhočizný koberec kvetnaté lúky. (Kuk.) Družstvá sa stelú v šír a diaľ (Ráz.-Mart.) družstevné polia. Teraz vládne zima a sneh sa stelie okolo. (Horov)
3. zried. rásť nízko pri zemi, popri zemi, vinúť sa po zemi: Miestami stelie sa v jarčeku drobný bôbovník. (Ondr.) Po úbočí stlal sa papraďový porast. (Fr. Kráľ)
stlať ndk 1. robiť, upravovať miesto na ležanie, na odpočinok, ustielať: vczen powinen bude postel stlaty (CA 1669); y proč tehdy hnizdo steless w swete k bezpečnosti (GŠ 1758) 2. prestierať na ležanie; podstielať: dietem stlaty do kolyzky z uročnykem, nebo dety mytj zachowawa (:dewetsyl:) od zlych tchnuty babskych; lysty stlaty pod dite swu wuny a suchosty mozk syly (:pywonya:) (HL 17. st) 3. klásť, ukladať na zem, prestierať: mnohy pak zastup stlali raucha swa na ceste, giny pak ratolesti z driwy sekali a metali na cestu (CO 17. st); mnozy oďewy swé stlali na cesťe (KB 1756); kde ste wčzul deti židowske, ktere ste w Kwetnu nedelu swoge rucha stlaly po ceste (WS 18. st); zastup, zhromazdeni stele rucha swe na ceste, abi wchazeni Wikupitela izraelského ozdobil (CD 18. st); x. pren musýss se neywýš usylowati ty nedostatky, které neywjc w tobě panugu a ginssým cestu stelu, wykoreniti a wyhubyti (MPS 1777) zvádzajú k zlému, k hriechu 4. pokrývať, vystielať: consterno: cesty stláti, po cestách roztrusené obilj (WU 1750); obsterno: okoló, dokolá stelem, obestjrám, rozprostjrám (KS 1763); F. s. cestu k dobrej smrti, s. cestu k spatrovaniu, s. cestu do vysokosti, s. zlú smrť vytvárať vhodné podmienky, pripravovať: nemeneg cestu stěle k dobreg smrti a odtud k Bohu, k slawe do nebe prikazany (SK 1697); hle, čloweče, čo milugess, to ti zlu smrt stele (GŠ 1758); to rozgjmánj (potrebné k modlitbe) cestu stele k spatrowánj (MPS 1777); s tymto spúsobem cestu do wysokosti sebe stlat budess, čas tráwit budess, kdiž nestálé myssleňá z skrjssa srdca swého wyženess (BlR 18. st); s. si potupu spôsobiť si potupu, haniť sa: y mudry gak medzy blazny mnohe rečy mele, z mnohu reču medzy ňimi potupu sy stele (GV 1755); s. sídla klásť pasce, osídla: kdo bližnimu sydla stele, ňeb klepec predklada, sam w ňem hiňe ňeomilňe, když doňho upada (GV 1755); s. sa ndk rásť nízko pri zemi, popri zemi, vinúť sa po zemi: wezmy listwy maleho slezú, ktery se po zemi stele, rumankoweho kwetu a to spolu na panwicy vpar, poliwagice winem (MT 17. st); (vínny kmeň) po zemi by se bez cizj podpori stlati musel (PT 1796)