Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj subst

stiesnený príd.

1. (priestorovo) obmedzený, malý, tesný: s-é priestory divadla;

pren. žiť v s-ch pomeroch finančne zlých

2. smutný (význ. 1), skľúčený; deprimovaný: s-á nálada;

stiesnene, stiesneno prísl.;

stiesnenosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stiesnený; stiesnene, stiesneno prísl.; stiesnenosť ‑i ž.

stiesnenosť -ti ž.

depresia 1. citový stav prejavujúci sa smutnou náladou, stratou istoty, záujmov, pocitom menejcennosti, spomaleným myslením • depresívnosťskľúčenosťstiesnenosť: podľahnúť depresii, skľúčenosti, stiesnenostiochabnutosťťažkomyseľnosťzádumčivosťskormútenosťsklesnutosťtieseň: zmocňuje sa ho tieseňúzkosť (pocit neistoty z niečoho neznámeho) • melanchólia (duševný stav depresie) • melancholickosťznechutenosťkniž.: trudnomyseľnosťskleslosťsplín (melanchólia spojená s nudou): mať splínsvetobôľ: trpieť svetobôľom

2. geol. územie ležiace nižšie ako hladina mora • preliačina


stiesnenosť p. depresia 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stiesnený príd.

1. stlačený, zovretý, obmedzený na malý, úzky, tesný priestor, stisnutý: Naša dedina leží stiesnená medzi dvoma vrchmi. (Vans.) Dediny míňali sa a tratili za horizontom, vrchmi stiesneným. (Kuk.) Stiesnený dych stával sa pravidelnejším. (Šteinh.)

2. nachádzajúci sa vo finančnej tiesni, majúci finančné ťažkosti: Zanechal rodinu v stiesnených majetkových pomeroch. (Chorv.) Nám hmotne stiesneným ťažko padli výdavky. (Šolt.)

3. (o duševnom stave človeka) skormútený, skľúčený, smutný, nesvoj: s-á nálada, s-é ovzdušie; Je stiesnená, akoby jej bolo dačo na prsia zaľahlo. (Kuk.) Je stiesnená dosť pre choré vnúča. (Tim.) Takou stiesnenou, hlúpou zdám sa samej sebe. (Vaj.); hovoriť niečo, pýtať sa, odpovedať na niečo s-ým hlasom skľúčene; čakať na niečo so s-ým srdcom so zármutkom, skormútene, skľúčene;

stiesnene/-o prísl.: cítiť sa s.; kloni hlavu stiesneno (Tim.);

stiesnenosť, ti ž.

1. nedostatok priestoru, priestorová, zried. i časová obmedzenosť: Ináč žijeme si ticho v zimnej stiesnenosti, obmedzení temer len na vlastnú domácnosť. (Šolt.)

2. (o duševnom stave človeka) tieseň, smútok, skľúčenosť: Stiesnenosťou a smútkom účinkovalo na neho jej ticho. (Bod.)

stiesnenosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) stiesnenosť
G (bez) stiesnenosti
D (k) stiesnenosti
A (vidím) stiesnenosť
L (o) stiesnenosti
I (so) stiesnenosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) stiesnenosti
G (bez) stiesneností
D (k) stiesnenostiam
A (vidím) stiesnenosti
L (o) stiesnenostiach
I (so) stiesnenosťami

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu