Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs scs sss ssj hssj subst priezviská

step1 -i ž. rozsiahla (málo zavlažovaná) rovina zarastená trávou a nízkymi rastlinami: suchá, trávnatá s.;

stepný príd.: s-á oblasť, kvetena; s-é zvieratá


step2 [st-] -u m. (angl.) tanec, pri kt. sa rytmus vyklopkáva špičkami a pätami obuvi


štep [-ť-] -u/-a m.

1. štepenec

2. rastlinný výhonok;

štepík -a, štiepok -pka m. zdrob.


štep [-t-] -u m. krajč. rad stehov: švíkový š., zošívať š-om

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
step [sť‑] ‑i ‑í ž.; stepný
step [st‑] ‑u m. (tanec)
štep [šť‑] ‑u/‑a m. (štepenec)
štep [št‑] ‑u m. (rad stehov)

step [-t-] -pu m. (tanec)

step -pi -pí ž. (rovina)


štep [-ť-] -pu pl. -py m. (štepenec, výhonok)

štep [-t-] -pu pl. -py m. (rad stehov)

-ep/4427±60 6.55: substantíva m. neživ. N+A sg. 2529→2525
+15
−16
tep/609 oštep/584 hendikep/340 lep/237 črep/185 drep/97 step/52→74
+5
−8
preklep/66 Jeep/58 rázštep/57 štep/47 cep/46→35
+3
−0
sklep/32 (12/104)

-ep/4427±60 3.13: substantíva ž. N sg. 168→145
+15
−11
step/124→126
+5
−2
lesostep/12 (1/7)

-ep/4427±60 3.71: substantíva ž. A sg. 69→65
+2
−1
step/54 otep/8 (2/3)

-p/323732±2907 3.13: substantíva ž. N sg. 168→145
+15
−11
step/124→126
+5
−2
lesostep/12 (1/7)

-p/323732±2907 3.71: substantíva ž. A sg. 69→65
+2
−1
step/54 otep/8 (2/3)

step1 [-ť-] -i ž. ‹r› geogr., bot. vegetačná formácia mierneho pásma s prevládajúcimi porastmi tráv a bylín;

stepný príd.: s-á flóra, zverina


step2 -u m. ‹a› tan. tanec, pri ktorom sa rytmus vyklepkáva podrážkami topánok (s kovovými doštičkami);

stepový príd.


štep -u m. ‹n› krajč. (strojový) steh (na látke, koži) na ozdobu al. spevnenie švíkov;

štepový príd.

step rozsiahla, málo zavlažovaná rovina zarastená trávou a nízkymi rastlinami: trávnatá steppusta (maďarská trávnatá step) • pampa (juhoamerická step) • savana (tropická step so stromovitým porastom)


štepenec zaštepený prút al. mladý stromček • štep


štep p. štepenec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

step, -i ž. rovina bez dostatočnej pravidelnej vlahy, zarastená trávou a nízkymi rastlinami: trávnatá, lesná, piesočnatá s.

step [vysl. st-], -u m. (angl.) druh novodobého tanca, ktorý sa tancuje striedavým odrážaním špice a päty topánky od dlážky


štep1, -u/-a m. záhr.

1. mladý, obyč. ovocný strom vypestovaný štepením: jednoročný, dvojročný š.; presádzať š-y; Učiteľ zvrátil sa ako štep rozčesnutý bleskom. (Žáry);

2. ratolesť stromu al. výhonok rastliny: vysadzovať š-y;

štepík, -a i štiepok, -pka m. zdrob. expr.


štep2 [vysl. št-], -u, zried. i štepok [vysl. št-], -pku m. krajč. rad stehov: zošívať plátno š-om; Žír by vrbcom, štepkom šil. (Hviezd.)

sčep p. štep


step ž slabo zavlažovaná rovina porastená trávou a nízkym porastom rastlinstva: (Salamon) nadelal sobe ribnikuw, abi zwlazuwal stepi (Káz 18. st)


škep p. štep


štepový p. štep


štep [štep, ščep, škep] m ovocný strom vypestovaný štepením, štepenec: pylky ze dwoma dlaczy a dwema nozyky, czuo sstepy sprawugy (BYTČA 1606); ze zahradky w poly ze sstepmy powinen bude dat čzast owocga (DRIENOVÉ 1702); mladé, dwa, trjročné sstepy dagu sa skoro ohnuťj (TRNAVA 1702); sstepow welikeg zahrade welikich a na tich planky sa daly nasadit a zassčziepit, už nektere y rodia, no 23 (M. KAMEŇ 1704); nyeviem, kdo mi tie moge sskepi odlamuge (KRUPINA 1722); arbor: strom, ssťep; arbustum: ssťepi nassťepené (KS 1763);
x. pren ščep vonny v srdci mem zasadil jsem sice, avšak ale nevydal ešte žadne kvite (AD 18. st); -ový príd: z nekterého giž predtým zasstepeného stromu budto sstepowý prutek aneb semenowé očko a pupenček do diwokého pna přenesseny (HRK 1773) vrúbeľ; -ík, štiepik, štiepok [šté-, ští-; -ek] m dem mladý výhonok, štep; štepený strom: zahradnj sstepky z gedne zahrady do druhe prenassy (ZA 1676); zahradnik w zelniku kope rylem aneb motykau a déla hrádky a sstepne pláne, do kterych wsazy semene a sstepky (OP 1685); ga gsem sstipik Apollo zalewal, ale Buh dal zrust (Le 1730); kdis stepik prigati počina rostnut, geden proste wirostnuti konarik zanehag, ostatne mudre poobrezawag; ku slabim a mladim štepikom zastrkni kul; stepiky na gegich zwaskoch wodu maceg, ale wecer kazdi den (PR 18. st); -íček m dem: w kterém bylin a ssťepjčkuw kmenj w zakryteg negakég syle prirozenosti (BlR 18. st)

Šťep Šťep
step
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) step
G (bez) stepu
D (k) stepu
A (vidím) step
L (o) stepe
I (so) stepom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) stepy
G (bez) stepov
D (k) stepom
A (vidím) stepy
L (o) stepoch
I (so) stepmi
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) step
G (bez) stepi
D (k) stepi
A (vidím) step
L (o) stepi
I (so) stepou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) stepi
G (bez) stepí
D (k) stepiam
A (vidím) stepi
L (o) stepiach
I (so) stepami

štep
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) štep
G (bez) štepu
G (bez) štepa
D (k) štepu
A (vidím) štep
L (o) štepe
I (so) štepom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) štepy
G (bez) štepov
D (k) štepom
A (vidím) štepy
L (o) štepoch
I (so) štepmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŠTĚP sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
ŠTIAVNIK, okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 3×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

nazýva sibírska step, ktorá appelle la steppe sibérienne, qui
sa nazýva sibírska step on appelle la steppe sibérienne
sibírska step, ktorá sa la steppe sibérienne, qui se
stepi a ich mŕtvoly la steppe, et leurs cadavres
step, ktorá sa rozprestierala steppe, qui s'étend

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu