stav1 -u m.
1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, niekoho, okolnosti, položenie, v kt. niečo, niekto je: zdravotný, duševný s. (pacienta), finančný s. (podniku), udržiavať v dobrom s-e, dať do pôvodného s-u; ovocie v čerstvom s-e; v triezvom, podnapitom s-e; podľa súčasného s-u situácie; (vyhlásiť) výnimočný, vojnový s.; s. núdze v kt. sa prejavuje výrazný nedostatok zákl. životných potrieb
2. postavenie muža, ženy z hľadiska manželstva: slobodný s., rodinný s.; kniž. vstúpiť do manželského s-u uzavrieť manželstvo
3. údaj o akosti al. množstve v istom čase: (vysoký, nízky) s. zamestnancov, dobytka; vodný s. (na tokoch), preveriť s. mužstva
4. kniž. povolanie (význ. 1), zamestnanie; súhrn osôb s rovnakým zamestnaním: učiteľský, duchovný s.
5. hist. spoloč. trieda, vrstva: šľachtický s.; tretí s. meštianstvo; štvrtý s. robotníctvo
● byť v inom, druhom, požehnanom s-e byť ťarchavá; byť v s-e zrodu vznikať;
stavový príd. k 1: lingv. s-é slovesá (napr. byť, belieť sa ap.);
stavovský príd. k 5: s-é výsady, rozdiely
stavovský -ká -ké príd.
stavovský príd.
1. patriaci určitému stavu, týkajúci sa stavu vo feudálnom zriadení: s-é právo, s-é slobody, s-é privilégium, s-á výsada; s. snem;
2. vzťahujúci sa na stav ako spoločenskú skupinu podľa zamestnania: s-á česť, hrdosť, s-é povedomie;
stavovsky prísl.: Spoločnosť bola príliš rozdrobená stavovsky. (Mráz)