staviteľ -a mn. -ia m. kto odb. stavia (význ. 1): s. dómu; s-ia mosta, metra;
staviteľka -y -liek ž.;
staviteľstvo -a s.
1. tech. odbor zaoberajúci sa stavaním: pozemné, vodné s.
2. stav. umenie, architektúra: ľudové s.;
staviteľský príd.: s. projekt; s. sloh, s-é pamiatky
staviteľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
architekt odborník navrhujúci stavbu niečoho • staviteľ: architekt, staviteľ divadla
staviteľ p. architekt
staviteľ, -a, mn. č. -lia m.
1. odborník, ktorý vypracováva plán stavby a vedie stavbu, architekt: s. metra; Žiarsky staval pred neho fakty v priamych líniách ako zázračný staviteľ. (Jil.);
pren. budovateľ, tvorca: V slovenskej próze je málo jasných pozorovateľov a architektonických staviteľov (Tat.) málo dobrých tvorcov prozaických diel.
2. zried. budovateľ, robotník na stavbe: Do domov sa natisli prví stavitelia Trate družby. (Tat.);
staviteľka, -y, -liek ž.; včel. (obyč. v mn. č.) staviteľky včely, ktoré stavajú plásty;
staviteľský príd.: s-é práce vykonávané staviteľmi; s. sloh (umelecký) spôsob stavania; s-é pamiatky budovy stavané v určitom umeleckom slohu; s-é umenie tvorivá schopnosť pri stavaní niečoho;
staviteľstvo, -a str.
1. technický odbor: pozemné, vodné s.; odbor inžinierskeho s-a;
2. stavebné umenie, architektúra: ľudové s., byzantské s.
staviteľ m 1. kto dozerá na stavanie, budovateľ, architekt: architectus: wrchnj spráwce nad stawenjm, stawitel; aedificator: stawitel domu, mjstr stawenj (WU 1750); aedilis: stawitel (GrP 1771) 2. kto stavia, budovateľ: Escuria sseste (mesto), w nem klasster weliki swateho Wawrince to ge staroweki, ktery muže staty dwacet millionuw anebo y wice stal od stawiteluw (KCS 18. st); x. pren neb Krystus ten vhelný, kamen, genž byl od stawiťeluw zawržen, giž gest slawne wzkrýsseňý (CC 1655) 3. náb Spasiteľ, Stvoriteľ: Abraham očekawal mesta zaklady magiciho, gehožt remeslnik a stawitel gest Buh (Le 1730); bezpochyby nasleduge, že tehoto prekrásneho maudri a mocni stawytel ge, ktery neňi gini krome gedini Bůh (PP 1734)