stavadlo -a -diel s. žel. súhrn mechanizmov na ovládanie výhybiek, koľajových križovatiek, návestidiel
stavadlo -la -diel s.
stavadlo, -a, -diel str. žel. budova, v ktorej sú umiestené stavacie prístroje: bezpečnostné s.;
stavadlový príd.: s-á veža
stavadlo m rozoberateľná časť ohrady: stawadla gsau mohowitj (:k pohnutj a k ginam odneseny:) snadny owčjncowe (KoA 17. st); Agamemnon král spatril mjsto hodne k založenj leženj, kázal stány rozbyti, baudy nowe stawety a konum swym stawadel hodnych nadelati (HI 18. st); x. pren co tobe platno bylo hwezd nebeskych wssecky behy y stawadlá poznati (HI 18. st) miesta na oblohe L. s. ovčí košiar: mandra: stavadlo ovčy (LC 1707)