stav1 m
1. položenie, postavenie, v akom niečo al. niekto existuje, žije: y prosyme, tebe (Bože), srdecžne a pokorne, racž nam dati Ducha sweho swateho, ktery by nas w tom stawu tak sprawowal, riedyl a wiedol (BAg 1585); ano y ty wssecy o tom swedčjty mohu, kterj w tom stawu žily (WO 1670); w dobreg pameti ma swedek staw a los nekdy predoznameneg pany matky domini instantis (FOLKUŠOVÁ 1719); staw mogjch rodičou každodennj skrussenost a bjda dostatečne to doswedčuge (LIPTOV 1776)
L. abych ten epikuregsky staw zanechal (WO 1670) pôžitkárstvo; to se nachazi inter oeconomos, w stawu hospodarskem (SP 1696) vo výrobe; nebo čzlowek w stawě žiwota tohoto postawený gest, yako na gedné cestě, s kteružto do wlasty gdeme (SPo 1690 náb) počas pozemského života; mug sirotsky staw, do ktereho sem položena, nuti mne k tomu (BRATISLAVA 1759); laudibus onerare: wysse stawu chwáliti (KS 1763) poklonkovať; toto stawenj s pribitkamy učiteluw wždicky w dobrem stawe zdržowatj budeme (S. ĽUPČA 1788) náležite; s kterych (ľudí) niekteri nie podle ludskeho stawu, ale podla howadskeho žiju (ORAVA 1795 LP) nie ako ľudia, ale ako zvieratá; dag (Kriste) pred smrťu poznat staw swedomi nasseho (Pie 18. st náb) hriešnosť
F. obywatelga pansstinu zbjwat w stawe nebolyi (ĽUBEĽA 1784) nevládali; on guss y pretim chlapca menowaneho ssatil, ano y nabuduce wiopatrowaty, wysatit a do stawu dowesty by chtel (PRIEVIDZA 1792 práv) do plnoletosti, svojprávnosti; ga kdi bi som bol w twogom stawe (DS 1795) na tvojom mieste
2. psychické al. fyzické rozpoloženie: prosicze pro ranj Kristowo, abi gse racilj nade mnu zmilowat a muj ubochj staw uwažit (s. l. 1618); geden smrtedlni hrjch, prawý, wiwracuge staw dusse tweg (SK 1697); ponewač Pan Buh sina meho Joannesa stessliwegšim stawom opatril, nežly druhe moge ditky (ZVOLEN 1740); na twog staw plačliwy pozornosti nedass (GŠ 1758)
L. ponewač natura nikdy jest neni we swojem prijemným stawe (VOv 1779) vyvážená, v súlade s psychikou
3. postavenie muža al. ženy z hľadiska manželstva: pakliže bj taže manželka ma staw swug zmenjla; prawa netoliko zemske, ale y zdegssje to obsahugj, ze wdowj do zmenenj stawu statkom y detmj wladnutj magj (ŽILINA 1551); ( 1621); aby ona tim wssim wladla a hospodarowala, tak yako predessle wedle wule swey, nepromenicze stawu sweho (ŽILINA 1647); dokudkolwek gmeno manzela sweho bude nositj a staw swug nepremenj (PRIEVIDZA 1764); ga sem panna slobodna, w mogeg stave spusobna (KC 1791);
x. pren conjugus: gednopárny, gednostadny, samec a samica w gedném stawe žjgjcy (KS 1763) nemeniaci partnera, stádo
L. gestliže by manžel po meg smrti staw wdowsky promenil (P. PODHRADIE 1666) vdovstvo; z mylosti Bozi sem swug staw slobodny promenila (BRATISLAVA 1662 E) bez záväzkov voči inému pohlaviu; bratr mug Soos Páll priweg bez potomkuw swem mladenskem stawu, w kterem wczil zustawa (ZVOLEN 1692) ako mládenec; oznamugem, že ya z raddy a wule Pana Boha, potomne pak y panuw rodjčuw mich, promeniwsse mug panensky staw a wdala sem se (TRNOVO 1741) panenstvo; ignobilitas: nevrozenost, njzkost stawu (CL 1777) nízky, neurodzený pôvod; s. (svätý) manželský, s. (svätého) manželstva, s. zväzok manželský, s. spoločnosti manželskej manželstvo: znaty wam slussy, yakowe by se weczy zbehawaly pry stawu swatom manželskom (BAg 1585); u nas zuplna dwa czele roky bol a po wssecek ten czas pocztiwe se chowal, tak nato ze y w manzelsky staw u nas stupil (BREZNIČKA 1585); umienili zs pomoci Bozei staw swateho manzelstwa wstupiť (RS 1625); staw manželsky od Boha gest ustanoweny w ragj pro společnu pomoc a rozmnoženj narodu lidskeho (OP 1685); aby on spolu y s mladu nevěstu zavčasu pred polednem ku potvrzenj stavu a zvazku manželského pěšy toliko šel a tam se ustanovil (B. BYSTRICA 1723 E); stav společnosti manželskéj od obidvuch osób slobodňe a dobrovolňe má biť vivolen (BR 1785); hlavný, veľký, vyšší s. nadradený, popredný, urodzený: z hlawneho stawu člowekem mluwil sem (PP 1734); kdo we wižssem stawe stogi, nech se wiceg sudu bogi (GŠ 1758); geden z njch gest z welikého stawu, druhý pak toliko sedlák (WP 1768)
4. počet, množstvo: a tak my pohorelci, biedni ludia zkrze stavu dreva, čo nam polovičku dali a na polovičku druhu nam nekcu dat (PRIBYLINA 1781 LP)
L. nasekať s-u expr pripraviť isté množstvo: towarišia moji, len sa my wystrojme, stawu nasekajme. Stawu nasekali, Zampacha čekali; predných prepustili, na zadných udreli. A kdy se obzreli Nemci muškatieri, videli sú mnoho stavu nasekáno, domnívali sú se, že to všecko lidé (ASL ( 1781))
5. spoločenská vrstva a príslušnosť k nej, trieda: wssem stawom kralowstwy vherskeho psaly sme; ze raczite psati wssem stawum w tom kralowstwy (PEZINOK 1519 SČL); pohled nagmilegssy, na staw, vred, a na powolany twe (BAg 1585); gestli bi pak nektery kupecz, budto stawu wetssyho nebo menssyho, myta nesprawil (TRENČÍN 1646); odkud bj rodem bil milj towariss a gakoweho stawu (KoB 1666); kdo wysoko ruba, tomu trjsky do očj padagj, o tych se mluwy, ktery se wysse sweho stawu winassegj (SiN 1678); gedenkaždy stawu sweho powinost plňte (KT 1753); parlamentum: schácka aneb zhromáždeni stawúw gednég zemi (KS 1763)
L. pan Petr Loysz s Scziawnyce, stawu rycierskeho, a pan Paulus, obywatel w Sscziawnycy meste (B. ŠTIAVNICA 1583) rytier; welika se diala krywda, sskoda a w poctiwosti vgma od hayduchow y statecznym a zemanskym stawom (RUŽOMBEROK 1605) zemianstvu; gednomiselne pak stavove evangelišty odeslali gsme pana personalise s gistymi slavnymi osobamy k panu palatinusovi (ŠOPRON 1635 E) reprezentanti evanjelikov; gedni (zo zástupu) byli pohanskeho, druzy s politickeho stawu (SP 1696) pohania a druhí mešťania; gestli z obecného stawu Panna, skrze swé dobré mrawy a skutky králownu by zustala, welice by gu ctjli (WP 1768) neurodzená
F. smrt stawi, pohlawi i wek zrownawa (Pie 18. st) postihne každého
6. povolanie, zamestnanie, súhrn osôb s rovnakým zamestnaním al. vyznaním: s teg pričinj žadnj z duchowenstwa swug staw neopusty (WO 1670); on (sv. Ján) esste w mladem a newinnem swem weku za aposstola a ucedelnika bil wiwolen, w kterem stawe a powolanu nikdy sy z tym nagmenssim chrichom swog žiwot neposskwrnil (MS 1758)
L. ten oblibugicze staw wogansky, bil gest za mnoho rokow kapitaniom w Tatie (H. ČUTA 1604) vojenskú službu; zgewne wše činil protj ewangelickim stawum (MV 1676) evanjelikom; gak officiruw, tak y nissiho stawu wogakuw (HYBE 1767) s nižšou hodnosťou; Dáwid od stáda, ze stawu pastýrského na hodnost králowsku gest wyzdwižen (ŽP 1788) z pastiera; duchovný, cirkevný, kňazský, svätý s. cirk stav vysvätenia: že žaden ani w stawu duchownem ani w stawu swetskem sam od sobe nicz nemůže učiniti (TC 1631) ako duchovný pastier; kdežto V. O. jako pani milostiva a dobrotiva, nechtice stavu svateho zbraniovati, mne v tom jest slušnu odpoved dati račila (CHLEBNICE 17. st); kdy te Bůh do stawu cirkewnjho, neb swetského, neb hospodarského, neb kterehokoly gineho odsila (COB 17. st); toto nadmjru dosti bylo Jozefowi, s toho welice potěssenému, ne tak ale opatrnosti Bozskeg, kteráž geho ku knězskému stawu powoláwala (Káz 18. st); mníšsky, rehoľnícky s. cirk cirkevný rád, rehoľníctvo: prehledny gesste raz ten list, kterj ty hned w prwssjm roku sweho mniskeho stawu poslaly (WO 1670); mnozy do stawuw reholnických wcházegj (SPa 1716)
7. pohlavie:
L. co pak od szerszamu a ginych k mužskemu stawu prynaležjcjch wecy, wssecky synowy zmocnugem (P. PODHRADIE 1666) mužom; ženský s., ženského pohlavy s. ženy: instans nekolikrate nemocz žensku takowu (:ktera každj mesjcz na ženskj staw prichodi:) každj mesjcz necytila, ale za njekolik mesjczuw, kdi se gi takowa nemocz pristawila, welmi mizerne a nebezpečne takoweg nemoczj se pozbawila (ZÁBORIE 1699); aby gsme gy pry ženskeho pohlawy stawe neb narodu na nasledugice ditek zplodzeny prehladagice w pečliwost wzaly (ŠD 1784)
8. gram výpoveď, veta: slowa gedneho stawu mosa od sebe tak oddalene byt, aby sa gedno a mezy ných wypjsat mohlo (UP 1780); čjtati znamená wssecky přjchodjce slowa a stawy slussným hlasem tekucně a srozumitetedlně wyslowiti; staw gest řeč, která swug vplný rozum má (GT 1780)
9. odbor, oblasť, vzdelanie: wssecko z hodnowernjmi hystoryami a pryklady skrze gednoho hospodarsky staw milugjcyho muže (RPo 1790)
10. pôvod, prirodzenosť, rod: aby žaden, gakéhokoli stawu a obchodu člowek, w takowém slobodném vžitku a wykonáwanj náboženstwj pod žádnu zásteru od Geho Gasnosti aneb od ginjch kterejchkoli gruntownjch pánuw nigakým zpusobem nepokogen nebyl (AN 1793); w swedectwj doklada se gmeno y prjgmenj a staw neb los mladoženjcha mladeg newesty (WZ 1797); -ný2 príd k 5: proč margrabstwj Morawské do tak welkých vzkosti a prenasledowánj prisslo? Zanecháwám to a takowe skumánj stawným osobám (FP 1744)
stav3 m krosná: staw co se snuge (M. S. JÁN 1687); wezmy kragiček z celeho chleba a posol ho dobre, potom prehod nyektery staw, prohodiwsse ho, zase wezmy a dag tomu howadu zesty, nebude se wyceg nawracowaty (LR1 17. st)
stav4 m
1. stavanie, budova (aj hospodárska): z teho pak stawu wsseho zwrchugmenowaneho Babusse ma mocz polowiczu za zywotha sweho prodatt (P. ĽUPČA 1558); žeby tento Tobias pustil sedlisko wssetkymj stawy ass po wodu teyto Marte (SLIAČE 1624); a ponewač na gruntu a placy na tomže nassom ureku ocouskom stawy spadly a spustly (L. MIKULÁŠ 1673); co se dotyce stawu na mem placy wystaweneho, aby (Ján Plaveč) tak yako swoge prykrywal a opatrowal (DULICE 1702); zamok a gine panske stawy podle proportye oprawat powinnu gsu (M. LIPNICA 1770 E)
L. aby tež neprodliwal sobe postawity humno a gine swe magerske stawy (BLATNICA 1638) kt. tvoria majer; gak na stau salassnj, tak y na ohreu (bez dreva) salass bi mat nemohly (RUŽOMBEROK 1777) na kolibu
2. miesto kotvenia lodí, prístav: mesto tu Gallywa kupecke a znessene, staw hayowuw tuto bezpečny s tryma sygotamy zasztaty; na obydwe strany bylo misto anebožto staw hayowuw dwe mestá, Cenehréa pro kupectwy z Aziy, a Lechéa pro kupectwy Wlaskey kragny (KrP 1760); -ček dem k 1: statiuncula: maly stawček, domček (KS 1763)
stav2 m
1. hrádza, hať: cataracta: staw V. G. pri mlinie (NP 17. st); ribarom, kdy lowili riby, na zadniem stawe dano na piwo d 30 (ŽILINA 1703); emissarium: staw, plaw aneb prjstaw w rybnjku (KS 1763)
2. hrádzou, haťou zastavená a zachytená voda, rybník, jazero: ty dwa stawy nikomu ginemu negmagi byti, geďine Matiegowi Kowaczowi a Barborze (ŽK 1464); o stawy, syla w horach at pany Swetoganssczy stary zwyk zachowagy (L. JÁN 1480 SČL); wisse Lieskowcza take gest staw na ribi (K. N. MESTO 1690 E); delibro: wodu, staw spússťám; emulgeo: staw spússťám, wypússťám; stagnum: staw, kaluža, woda stogjcy (KS 1763); stávok [-ek], -ík dem k 1: merkuge-ly swedek, ze wcžilegša mala hatt alebo stawik radneg zadrzia wodu, zeby škodu welku nerobila (Z. PODHRADIE 1736); k 2: (svedok) wyznal gest, ze miel stawek geden w Kotrssowey roli nebli winiczi; a Kotrssowi przisudili obadwa stawky (ŽK 1481)
stav5, stavec m anat
1. spojovací článok kostí v tele, stavec, kĺb: ani tento zdegssj Peter, ani nowokrsstensky barbier neumie treffiti, odkud bi bila ta bolest, zdali bi bila noha w stawe pohnuta anebo odginud defect (TRENČÍN 1654); kterjm žiwot darowagj, k prangyru priwazugy, stawi wikrucugj, na osla sazegj (OP 1685); abi tato choroba od teba odissla, abi nebiwala w twogich stawoch, silkach (D. KUBÍN 1727 E); jak szpályeni tsrep, tak viszchlo pre hnyév Boszki joho tzelo, z svich stavoch se virusilo (HPS 1752); teže missky (:musculi:) ze stranky pro stawky chowagiceg wlhkosty w stawcoch wsseligako urazy a trhany spusobugu (ŠD 1784); articulus membrorum: stawec (PD 18. st)
L. lamanj w stawyech, klubuw spogenj z natekanj wlchkosty prjkreg welmi trapy (KoB 1666 med) lámka, podagra
2. kolienko rastliny: s tég prjčini nemagu se žádné uzlički aneb takrečené stawce z haluzek zanechati (BiN 1799); abi bil gedneho roku (prútik), co zo staucow poznaš (PH 1770); -ový príd k 1: pyxix: stawowych kostj konce (KS 1763)
šťavíkový, šťavový p. šťav
šťav, šťavík, štiav, štiavik, šťovík, šťovník m
1. lúčna rastlina podobná špenátu, ktorej listy a byľ majú kyslastú chuť, bot štiav lúčny Acetosa pratensis: cukr sladky gest pelynka horka, sstowik kiseli (KoA 17. st); sstiavik srdce y gátra posylňuge (TS 1771)
L. bot štiavik obecný štiav lúčny Acetosa pratensis: acetosa: sstiawik obecni (NP 17. st) štiav, štiavik, šťovík konský Rumex hydrolapathum štiavec konský: lapathi acuti: konského sstiawika koren (TT 1745); anaxyris: koňsky ssťáw; oxytriphyllon: ssťáwjk koňsky; lapathum: kóňsky sstawjk; trifolium acuto folio: kóňsky ssťawjk (KS 1763); lapathum acutum: konský sstiaw (PD 18. st); wezmi sladke mleko z konskeho sstawa koren, kvas, spolu stluč (RG 18. st); konski sstiowik odlupiss z korenem, kuru zetri to solu a z ocztem, rozdieleg a zawaž w czistu ssatu (LR5 18. st)
2. bot kyslička obyčajná Oxalis acetosella: oxalis acetosa: ščawik (LC 1707); oxys: ssťawjk (KS 1763); oxalis: soska, sstiaw (ML 1779)
L. š. zajačí, lesný kyslička obyčajná Oxalis acetosella: acetosellae: zagečj sstiawjk (TT 1745); paratella: lesny ssťawjk (KS 1763); oxalis acetosella: zagečj sstáw (LF 1791); acetosella: zagečj šťiawjk (PD 18. st); trifolium acetasium: sstyownik zagečy (SJ 18. st); -ový príd k 1: rozpust cukru (v) štiawoweg anebo ludicioweg wodce; maličko semene repoweho utluč a štiawoweg aneb polnieg rudj wodky wytlač (RT 17. st); aqua acetosae: sstiawikowá woda; radix acetosae: sstiowjkowý kořen (TT 1745); k 2: ad acetosellam pertinet: ssťiewjkowý (PD 18. st)