statua -y ž. ‹l› zried. kniž. socha
socha zobrazenie (obyč. umelecké) človeka al. zvieraťa z kameňa, kovu, dreva a pod.: mramorová socha M. R. Štefánika • pomník (sochárske dielo na uctenie pamiatky): odhaliť pomník padlým hrdinom • kniž. pamätník (dielo pripomínajúce istú udalosť): pamätník oslobodenia • figúra (umele zhotovená postava): bronzová figúra koňa • kniž.: skulptúra • statua • plastika (plastické výtvarné dielo): drevená plastika
statua p. socha
statua, -y, 3., 6. p. -ue, 2. p. mn. č. -uí ž. kniž. socha
statua [st-; št-] ž lat socha: obrazy rezane nebo statui a ostatni rezbu aby spravedlyvym zlatem všecko pozlatil (PRIEVIDZA 1692 E); Nabuchodonozorowu štatuu kdo zwalil, kteru we sňe wiďel, gako sám oznámil? (GV 1755) L. zachoweg mlčenj, wssak ne gako mrtwá sstátua neb slup, ne gako spurný člowěk (MPS 1777) bezduchá, necitlivá
štatua ž lat/nem socha: medená štátua ňezmirnég welikosťi (DS 1795); zwlasť pak palacu kralowskeho mramorowimj statuamj nesljchane welikosti ozdobeneho krasu uplňe wipsati dostatečnj negsem (PT 1796)