statček1, statoček1 p. statok1
statček2, statoček2 p. statok2
stateček p. statok1, 2
statok1 [-o-, -e-] m domáce úžitkové zvieratá (hovädzí dobytok, menej často i ošípané, ovce, kozy a kone): ze wzdycky slobodne pasaly statok slyacky ass po studnu (LIPTOV 1551); potem musyl s nim do Trenczina gity a statek actorow, totizto konie propustity (TRENČÍN 1592); aby gemu ten statek pomahaly hledaty, byl naprosyl (B. ŠTIAVNICA 1617); muselj nektery (poddaní) penjze byele dawatj a niektery y statok tratjtj (SUČANY 1691); že obeczne obywatelga pallučsty na neg statek pasaly (PALÚDZKA 1734); a čzo u nas, jak w gednim mlinye, tak tes y w druhim mline su po troyme gazdowe a gedenkazdy trimaju svoy statek, to jest, s. v., voly, krave, owce, take, s. v. y swinye (N. REPAŠE 1791)
L. Thomass Baranyaj woluw, kraw aneb gineho wrchniho statku cokolwek nadobil (N. MESTO n. V. 1688) paseného v horách; drobný s. svine, kozy, ovce: ma wyhledawatj take drobneho statku (OČOVÁ (17. st)); robotný, zápražný s. súci na hospodárske práce: robotnieho statku, ponewadž na Istebnom neboha p. Török Susanna nedržiawala, any tež riadu hospodarskeho tam nemywala, do Turcza newzala (VEĽKÁ 1749); ponewadž krčmar zo stadom weliky kwalt w passgenkach roby a pred zapražnjm statkom zo swogjma owciami po strniskach choditi se opowažj (FOLKUŠOVÁ 1766); rohatý, rožný s. kravy, voly: chce gmenowany Jonaš Demiter Jurjka Jarabaka strany statku rožneho petero dwacatero hornjho prawem wyhledawati (RUŽOMBEROK 1598); statek rohati, ktori gse nachodi, totižto dwe krawy a gednu galowicu, manželky meg Marij a sinowy Samuelowy narowno poručam (S. ĽUPČA 1779); ovčí, valašský s. ovce: ma datt pastorkowy swemu z owczyeho statku, w gaseny czo zostanye, od hospodarskeg potreby polowycu (LIPTOV 1646); snad nad ten walaski statek bohatssiho neni (GV 1755); -ček1, -oček1 [-eček] dem expr: walach stado owecz sobe zwerene (:w kterem nekdy y swug wlasnj statček ma:) zenye (KoB 1666); unizene a pokorne prosime, jakožto našho milostiweho pana, že by i statček, kravičku pro takove obili jsme nepredavali (HYBE 1678 LP); prissel p. kasstyelsky richtar do p. richtare strany luk, aby statcek nepusstjaly do Gedloca (ŠTÍTNIK 1701); penezi na portiu zhledugeme, ked zarenko a stateček predame (ORTUŤOVÁ 1772); nebo ani kelčiku pro sebe, ani statček nemame na tak daleku cestu (L. TEPLÁ 1774 LP)
L. kdy Dowalowcy chtely, aby se gim statček owčy požywyl w teg ubočy, nie Wrbičanow, ale od Hibanow dowolenya pitaly (LIPTOV 1693) ovce; z ktereho maličkeho platu sebe vyživiti a zaodievati by sme nemohli, kdyby sme dojny staček nedržali (BOCA 1771-72 LP) kt. dáva mlieko
statok2 [-o-, -e-] m práv
1. majetok (dobytok, pôda, dom, hospodárske náradie, peniaze a pod.), bohatstvo: ze sie gest sudyla poctywa pany Zophka, wdowa Wayczarka, s opatrnym muzem Wankem Wayczarzem a bratrem geho Matussem o statky wssechny, kterez gsu byli ostaly po smrty nebossczika Laczka Wayczarze (ŽK 1462); brater wlasny dzeda Andrysoweho s toho grunthu a statku, czo gemu naleželo, byl gest take ze wsseho wybyt (ĎURČINÁ 1551); ze wsseckeho hladanya anebo zhladaneho statku poručam mogeg werneg manželky tretinu (KRUPINA 1682); na ktere pitany nase oznamil, ze ze swich wsseczkich dobruw a statkuw a domasnih weczuw, rad bi ostatni poradek uczinit (PREŠOV 1696); za statkj dichtime, hospodarstwj, magetnosty rozmnožit sa usilugeme (MiK 18. st);
x. pren náb bližňi nass gest Božy statek (CDu 18. st)
L. Mistr Jan duom a statky hospodarske wzdal gest y s swu manzelku Osannu Sstephanowi Gardossowi a manželcze geho (ŽK 1485) veci potrebné k hospodáreniu; swuoy vrek nebo statek pozemny Widen zemy gemv sem zapsal (DECHTÁRE 1540 E) pozemkový majetok; a k tomu ma mi pridat tenz gisty Urban hotowich peniz R 50 a niyaki kramski statek (TRNAVA 1586) kupovaný al. predávaný tovar; žadnym spusobom, anj s penezmj, anj z inssjm hotowjm statkem dobrimu panu nenasslo, ukazali sme na Szabados Gjurka dom (BÁTOVCE 1628) inou hotovosťou (napr. šperkami); ga na službu se wiprawugem, list na zwrchupsany statek mug inscriptionalny dal sem Geho Milosty (TRENČÍN 1681) kt. je v zálohu; res nummaria: peňezny statek (KS 1763) peniaze;
x. práv dopomínať sa do s-u, dopytovať sa, mluviť, prihlasovať sa, pripovedať sa, pristupovať k s-u, k s-om, vyhľadávať zo s-u čo, vzťahovať sa na s. nárokovať si naň al. na časť z neho: kterzyz by kolwiek k tomu statku mieli wedle prawa czo mluwiti; kdiz by pak syroty dorostnutie chtieli k tym statkom przystupowati (ŽK 1473); ( 1494); zie se ty trzy sestry na ten statek vztahuji, aby jim s toho statku bylo tez vydano (SKALICA 1542 SLL); se v ty czasy po smrti neboztika Mertle Masarze k tomu statku neprzihlasowalj (SKALICA 1544 SLL); giz wice k tomu statku se doptawati nechcegi, ay ruku danj toho potwrdili (SLIAČE 1602); zadney wecy any z ureku, any statku nema nykdy wyhledawaty (L. TRNOVEC 1607); predgmenowani se dopominaly do statku a kopanicz po swem testowy (MARTIN 1772)
L. (obilie) spolv powinny sv z obecnyho statkv, totiž z poddanymy, dati požati y zhromazditi (KRUPINA 1633) zo spoločného majetku; kdo w statku opliwa, priteluw dost miwa (BV 1652); Illona Gunda zo statku starootcouskjho strowila, gakožto strieborne gomby otcouskie 14 luotou (KRUPINA 1734) majetku zdedeného po starom otcovi; res pigneratitia: zalozny statek majetok, kt. sa zakladá; religare religionibus bona alicujus: ňečy statek na uctiwost Božj obrátiti (KS 1763) majetok venovať cirkvi; krasa statek krechki, čym k tokum prychadza, pomaly se umenssuge a na nic wichadza (GK 1779) (o jej nestálosti); kdo pridává k babce babku, nabývá pomalu statku (PCh 18. st) o sporivosti; praedia locare: na arendu dat statok (LD 18. st) prenajať; otcovský, otný s. majetok, kt. zostal po zomretom otcovi, zdedený po otcovi, v mužskej línii: ziadneho statku ya newzal otczowskeho gegych (ŽILINA 1569); k sobe wzalj a wladaly tak, yako swoge otny statek na irek (BÁTOVCE 1628); materinský s. majetok zdedený po matke, v ženskej línii: že komu by nižpsana wecz prinaležela ze strany statku materinskeho wižpsaneg Zuzanny (TRENČÍN 1679); sirotčí, sirotný s. majetok na zabezpečenie sirôt: Jan Walko gest sylu a gwaltem proti prawu do statku a ymany syrotczyho posadzen (P. ĽUPČA 1543); stal se gest zapis do obecznych knych, to gest statek syrotny, ktery zustal po nebosstyku Missowy Sedlakowich a manzelky geho Ileny (TRSTÍN 1614); znamena se statek sirotny nebožtíka Stefan Stralikovica (SPIŠ 1750 E); hnuteľný, hnutý, pohnutý, pohnuteľný, povrchný, mohovitý s. majetok, kt. možno premiestňovať, hnuteľný majetok: mezy (švagrami) ruznicze byla, tak skrz pohnuteho statku, yak nepohnuteho (P. ĽUPČA 1560); a sobe bud z statku mohowiteho naseho, bud z kopanicz dosti vcžinittj (TRENČÍN 1607); statku hnuteho y nehnuteho (SLIAČE 1609); statku meho, yak hnutedlneho, tak y nehnutedlneho (BRATISLAVA 1662); za to pak geho pracowany Guro Lytway zručya gemu toho gruntu polowicz gistu, gak zemy, tak wsseho powrchnyeho statku, rožneho, wčyel (TURANY 1691); nehnutý, nepohnutý, nehnuteľný, nehýbajúci sa s. majetok, kt. má trvalé miesto, nehnuteľný majetok: ptal diel slussny pohnuteho statku y nepohnuteho (SLIAČE 1589); statku meho, yak hnutedlneho, tak y nehnutedlneho (BRATISLAVA 1662); cžo se pak dotiče ostatniho statku, gak hnuteho neb nehnuteho (TURNÁ 1724); jak živé, tak mrtvé a ňehíbajíce sa statki (BR 1785); slobodný s. majetok ničím nezaťažený, nenesúci nijaké bremeno: Bartos gemu zdal slobodni statek pred peregem Hanzl Kouacem (TRNAVA 1577); nechaný, odomrelý, odomretý, pozostalý, pozostaný s. majetok, kt. zostal po zomretom: dobry lide nassli a vgednali, czo se dotycze statku nechaneho dobrey pameti Janka Pusskare (P. ĽUPČA 1541); tyže dwa spolu statek wsseczek warowali, statek pozustani od gegi manžela (L. TRNOVEC 1571); ponewass pak geho Pan Buoch s tohto swetha raczil powolat a dietek zadnich k statku pozostalemu neni (MARTIN 1583); proto newyda polowic odemreleho statku Jakubowy, bratu swemu (RUŽOMBEROK 1598); na tohože zanechane a odbehnute neb odemrete statky (MB 1759); pod stratením hrdla a s-u pod trestom smrti a prepadnutia majetku: hagnjm prisne se poručuge pod stracenjm hrdla a statku, žeby na hory starost a peci mely (TRENČÍN 1675); hrdlom i s-om zaplatiť všetkým čo má (i životom): jestli by se netco pritrefilo a nam aby se škoda stala, musil by svym statkem i hrdlem zaplatit (VRŠATEC 1683 U2)
2. väčší pozemkový majetok, väčšie hospodárstvo, usadlosť, majer: giz v pana meho welkomozneho stattku sluzi na cztwrti rok (LIKAVA 1591); vkazatel lystu tohoto, ktery na ten cžas v mem statku anebo drzeny obydleny swe na pomynule czasy ma (ORAVA 1606 E); ponevadž Vaša Velkomožnost ráčila jeho tuto do bojnickeho statku za uradnika nám postaviti (BOJNICE 1619); praedium: statky, dwúr (NP 17. st)
F. ležať v s-u byť vlastníkom nej. usadlosti: ponewadz tento muog statek, w kterem lezym a kterym wladnu (ŽILINA 1565)
3. iba pl všetko, čo má kultúrnu, morálnu al. inú hodnotu, hodnoty: bila pak welika priliss summa nakladu na ssiffoch, nebo wezly drahe rucha a mnohe gine wiborneissi statky (ŽA 1732); bona fortunae, to jest: statki, ščesti zewnitrne a patrne, totišto bohactwi, hodnosti, ščesti w časných wecach, prospech w pracowani (CDu 18. st)
L. bona naturae: statki prirodzenosti, jakošto dobrý wťip, mudrost, rozšafnost prirodzené dary, talent; bona supernaturalia: statki neb dary nadprirodzene a duchowne, ako su: mnohe oswýcení mysli, hnuti srdce ku dobrému zahalené tajomstvom, zázračné (CDu 18. st); -ček2, [-ek, -ok], -oček2 [-eček, -ečok] dem k 1: kterak vass spolusused Ssiebo mel nieiakovie czinieni u nas ve Ftelniczi, s niekteru nassi susedu o nieyakovie male statczoky (CHTELNICA 1531 SLL); ten statczek, ktery Babusse sebow prnesla (P. ĽUPČA 1559 DSJ); aby tam bylo sprawedliwe popsano geho ubostwo a stateczok (JELŠAVA 1594 E); stacek, ktery mela pozustalj po nebohem manzelu (SLIAČE 1613); protoz takowy stateczek a grunt gmenowaneg roley se zapisuge (TRSTÍN 1676); bolesne a mozolne nadobiwala som sobe mog malicžky stateček, ktery boly predkowe nassy boly pozakladaly (HRABOVKA 1726); tento statoček sobe sýc tjto tri bratja wespolek podelili (NYÍREGYHÁZA 1789 E)
L. stolicznim prawem tohoto nasseho stateczku ottczowskeho obdrzala (TRENČÍN 1625) po otcovi; chtegicze mim ditkam dedičný stateček w dedine Try Dwory rečeneg nadobit (TURIE 1735) zdedený; hnuteľný, mohovitý s. kt. nemá stále miesto: co se pak statčeku meho mohowiteho aneb nemohowiteho dotiče (KRUPINA 1685); statecžku meho hnutedlneho (N. MESTO n. V. 1729); nemohovitý s. kt. má stále, trvalé miesto: co se pak statčeku meho nemohowiteho dotiče (KRUPINA 1685)
F. odomrieť s-u smrťou zanechať majetok: ottecz geho s tohoto svietha zešel a nieyakeho statečzku thu odemrzel (BARTOŠOVCE 1567 E) k 2: haerediolum: malá deďinka, stateček, magjrček (KS 1763)