Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

statočný príd. kt. koná v súlade so cťou, mravnosťou, (po)čestný, poriadny, svedomitý; svedčiaci o tejto vlastnosti: s. človek, občan; s. záchranca hrdinský, odvážny; s-á práca, s. úmysel;

statočne prísl.: s. žiť;

statočnosť -i ž. vlastnosť statočného; náb. jedna z mravných cností, mravná sila

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
statočný; statočne prísl.; statočnosť ‑i ž.

statočný -ná -né 2. st. -nejší príd.

-čný/150508±1 1.33: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 38914 ročný/12936 vďačný/1886 skutočný/1452 dlhoročný/1246 tučný/1092 reprezentačný/1078 nebezpečný/806 večný/640 statočný/548 výnimočný/537 zahraničný/504 náročný/477 dvadsaťročný/427 (458/15285)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezúhonný ktorý je bez (morálnej) ujmy, poškodenia; svedčiaci o tom • počestnýcnostnýčnostný: bezúhonní, počestní, cnostní, čnostní občaniastatočnýčestnýpoctivý (vyznačujúci sa statočnosťou, čestnosťou): statočné, čestné, poctivé konaniemravnýkniž. mravopočestný: viesť mravný, mravopočestný životčistýkniž.: zachovanýzachovalý (mravne): čistí, mravne zachovaní, zachovalí ľudianevinnýnepoškvrnený (pohlavne čistý): nevinné, nepoškvrnené dievčadobrý: mať dobrú povesťbez hany: človek bez hanyexpr. svätý: Nikto nie je svätý!


čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočnýcharakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konaniepoctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezcahovor. férovýneskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráččistýrýdzipočestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný životkniž. zried. honetný (Kukučín)

p. aj bezúhonný

2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvohonorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor


dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


hrdinský vyznačujúci sa odvahou konať ušľachtilé, často život ohrozujúce skutky (o človeku); svedčiaci o hrdinstve • udatný: hrdinskí, udatní vojaci; hrdinský, udatný bojkniž.: chrabrýhrdinný: chrabrá, hrdinná armádakniž.: heroickýbohatierskyjunácky: heroický, bohatiersky, junácky duchstatočnýodvážnysmelý: statočný, odvážny, smelý záchranca, činexpr. al. pejor.: frajerskýviťúzskyexpr. geroický (A. Bednár)


poriadny 1. ktorý má zmysel pre poriadok, ktorý má svoje veci v poriadku (op. neporiadny) • poriadkumilovný: poriadny, poriadkumilovný človek; poriadkumilovná ženapedantnýpedantskýdôkladnýsystematický (úzkostlivo poriadny vo svojich záležitostiach, povinnostiach): pedantná gazdiná; pedantný, pedantský, dôkladný študentčistotnýzried. čistotymilovný (udržujúci čistotu): poriadna, čistotná, čistotymilovná ženaexpr. poriadnučký

2. ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanosť v živote; vyznačujúci sa morálnymi hodnotami • statočnýriadny: poriadny, statočný človek; poriadny, riadny občanbezúhonnýpočestný: poriadna, bezúhonná, počestná rodina; počestné dievčaslušný (z hľadiska mravnosti, dobrej výchovy): našla si poriadneho, slušného chlapcausporiadanýzriadený (ktorý je v poriadku; op. neusporiadaný): poriadne, usporiadané manželstvo; viesť zriadený životcharakterný (op. bezcharakterný) • čestný (op. nečestný) • poctivý (op. nepoctivý): spoľahnúť sa na charakterných, čestných, poctivých ľudí

3. p. veľký 1, značný 1


slušný 1. ktorý vyhovuje pravidlám spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: slušná, zdvorilá mládež; slušná, zdvorilá žiadosťúctivý (prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí): úctivý pán, úctivý pozdravvychovanýkniž. spôsobnýhovor. móresný: vychované deti, spôsobná dievčinataktný (op. netaktný): taktné upozorneniekorektnýserióznysolídny (slušný a spoľahlivý): korektný, seriózny, solídny človek; jeho správanie, spôsoby sú korektné, seriózne, solídneporiadnyusporiadanýstatočný (mravne bezúhonný): obe sestry sú poriadne dievčatá; viesť usporiadaný, statočný život

2. p. uspokojivý, dobrý 1 3. p. značný 1, vysoký 2


statočný ktorý sa vyznačuje čestnosťou, mravnosťou, odvahou a pod. (o človeku); ktorý svedčí o týchto vlastnostiach • čestnýcharakterný: statočný, čestný, charakterný človekpoctivý (ktorému je cudzie klamstvo, podvod a pod.): stratené veci vrátil poctivý nálezcarýdzi: rýdza povahasvedomitý (konaný so zmyslom pre zodpovednosť, vyznačujúci sa tým): svedomitá robota bola preňho samozrejmosťoupočestnýslušnýporiadny (mravne bezúhonný): hľadať si počestnú, slušnú ženu; viesť poriadny životdobrýčistý: má dobré, čisté úmyslyudatnýhrdinskýkniž. chrabrý (vyznačujúci sa nevšednou odvahou, odhodlaním): zvíťaziť v udatnom, hrdinskom boji; chrabrí bojovníci


svedomitý ktorý má zmysel pre povinnosť, zodpovednosť; ktorý sa riadi vlastným svedomím; svedčiaci o tom • zodpovedný: svedomitá, zodpovedná žiačka; svedomitý, zodpovedný prístup k povinnostiamporiadny (ktorý má zmysel pre poriadok, usporiadanie svojich vecí, záležitostí a pod.): poriadni pracovníci odovzdali práce včasstarostlivýúzkostlivý (ktorý sa veľmi vkladá do plnenia svojich povinností, poslania a pod.): stala sa z nej starostlivá matka; úzkostlivá opaterastatočnýpoctivý (ktorý je, ktorý koná v súlade so cťou): statočná, poctivá práca; poctivá príprava

p. aj dôkladný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

statočný príd.

1. konajúci v súlade so cťou, čestný, poctivý, poriadny, charakterný: s. človek, s. muž, s-á žena, s. občan, s. syn; statočná duša (Jégé);

2. taký, akýbyť, riadny, poriadny, poctivý, svedomitý: s. boj, s-á práca, robota; s. zárobok; s-ým spôsobom prísť k niečomu; Či dáš brusliak, ručník statočný? (Tim.) Sú protivníci a hanitelia, ktorí nezaslúžia ani statočného potrestania. (Vaj.)

3. vyjadrujúci, prejavujúci, prezrádzajúci statočnosť, svedomitosť, česť, poctivosť: statočná tvár, oči plné úprimnosti (Kuk.); [je] bez ducha, bez citu a statočnej vôle (J. Kráľ);

statočne prísl.

1. čestne, spravodlivo, poctivo, poriadne, svedomite: s. žiť, s. zomrieť; s. si zarobiť, s. pracovať; s. sa podeliť s niekým o niečo; s. zaplatiť, s. hovoriť;

2. vytrvalo, trpezlivo, hrdinsky: s. znášať niečo, s. sa brániť; Statočne držal krok s mladšími. (Zúb.) Mali so mnou statočne vydržať v zlom aj dobrom. (Ondr.);

statočnosť, -ti ž.

1. česť, čestnosť, poctivosť, charakternosť: Ja verím v česť a v statočnosť, verím v pravdu. (Stod.); stratiť s., prísť o s.;

2. odvaha, hrdinstvo, zmužilosť: osobná s. (Zúb.); toľko statočnosti, že to vyznal. (Šolt.)

3. zried. panenstvo, poctivosť, česť: Chcel Žofku o najdrahšie, o statočnosť násilne, zbojnícky okradnúť. (Taj.)

statočný [-o-, -e-] príd
1. (o človekovi) kt. koná v súlade so cťou, so svedomím (po)čestný, poriadny, poctivý, svedomitý: aby dwa mužy statečny každeho roku bily oddany k posluham kostelnym (CA 1579); obzwlassne aby pred nami stoge, tiže swrhugmenowani statečni a welki luda, pozdwihnuwsse dwa prsti praweg ruki pod prisahow wiznali (ILAVA 1594); toto pak zednanja stalo sa w mogom wlasnom dome pred statočnjmj ludmj (M. KAMEŇ 1676); k potrebam tamteg siroty ma wiplatit z tretyeg czyastky, czo stateczny ludya z uradu naznagu a ussaczugu (ŽILINA 1698); statocni ludga preca ma nastiwugu (RADVAŇ 1728); kus cwilichu, kteri mi gedna statočna panna zwerila (LIPTOV 1761); honestus: poctiwy, uctiwy, statečny; consuprare matronam: posskwrniti statecné ženi (KS 1763)
L. abj zwrchupsaneho Stepana Fagnora za uctiweho remeselnika a statečnich rodičow splozeneho držaly (H. KRUPÁ 1681) v manželskom zväzku
F. p. instansku nedrzi za statecznu zenu (SKALICA 1724) voči nej výhrady; instansovi na dobrom a statečnom gmene utrhala (ZÁBORIE 1756) ohovárala ho
2. (o veciach) kt. je na úrovni, náležitý, dobrý, kvalitný: mne y mu manzelku smrty dochowal y pohreb statoczny učynil (TURANY 1667); statečny kantar duplowany czynowanym zubadlom (ZVOLEN 1669 E); ta pak swadba a hostjna statečná se býtj prawi a wychwaluge, když by se popili (MP 1718); že se zawazugem predmenowane dwacat zlaty nagwiceg do svateho Jana bežiciho 787teho roku z interessom gedneho statocžniho wozu dobriho sena tak wiceg s podekowanim giste nawratity (B. BYSTRICA 1787) plného
F. (humpliari) to činj, že mi s nassjmi manželkamj a djtkamj w tomto meste naš statečny kus chleba mjti nemužeme (CA 1681) o nemožnosti zabezpečenia životných potrieb
3. kt. vykonáva dôkladne, zodpovedne svoju prácu, dôkladný, zodpovedný: kterežto (listy) na porucženj W. Oswicenosti hnedkj od stateczneho posla wyprawyl sem do Mezyrziczj (BYTČA 1613); auctor eminentissimus: statečny knjhpjsar; honesta postulatio: statečná žádost (KS 1763); nysst tak protiwneho a tasskeho sa newidy nektereg matrone, diewce, panne, neweste a kteregkolwek zenskeg osobe, ktera se drži za stidliwu, poctiwu, statečnu, bohabognu, gako kdy z h(rie)hu hanebneho ma se knezu wiznaty (MiK 18. st)
4. potrebný, užitočný: aby nietco mohly statecžneho dokonati proti takowymto nezbednym a nepokognim lidem (RUŽOMBEROK 1605); gestus urbanus: statečné seba sprawowánj (KS 1763); ani remeslá statečné a užitečné sme wipúdili (PT 1778)
5. schopný, súci, dostatočný: žebys y ty zabawku statečmu mel; odew statečny (KrP 1760); preto, že sem ledwo statečna bola platit, potom yže druhy neplatily, ktery ode mňa statečnegssy bily (KALINOVO 1789 E): dones preukazanu summu penazi na moge statočzne wižiweni a mogich dluhuw wimazani (ET 18. st)
6. udatný, smelý, odvážny: pollucibilis: chwostny, wybórny, pánsky, statečny; honestius est aliqvem offendere, qvam odisse: statečňegssá wec gest zgawňe ňekoho obrazyti, nežly potagemňe nenáwiďeti; strenuus: údatny, wyborny, predny, chwostny, statečny (KS 1763)
7. hodnoverný: aby sme zebrali dobrych statecznich lydy na miesto to, kde se podanemu nassemu kratkost stala (SITNO 1602); ya sam nechticze pomstv činiti, radil sem mudrich a statečnych lidj, czo mam s tim včiniti (M. S. JÁN 1608); ma pocztiwe prawo ztatocznim mestyanom k rukam dat (JELŠAVA 1679); sin pak druhi ze setkeho gest spokogeni a wiplaczeny pred hodnowernimi a statečnimi osobami zemanskimi (TURIE 1712); (Jánošík) zbogniczkim a tolvajskim spusobem dobrym a statecžnym lydem, gak kupeczkym, tak tess y gynym poczestnym zastawat o oberat neostychal se (L. MIKULÁŠ 1713)
8. ľudský, humánny, prístupný: officiosus: služebny, w úradu obchodny, prjtelsky, poslussny, powólny, statečny, člowecky; permodestus: wélmy lidsky, člowecky, statečny (KS 1763)
9. kt. nepohoršuje, tichý, skromný: risus pudens ac liberalis: skrowny, statečny smjch (KS 1763); -e prísl k 1: kteri bi geg hrissne telo po smerti statečžne dal pochowat (PREŠOV 1700); moga dieuka, len statoczne žite a po mesky sa držtye (DIVIAKY 1736); k 2: kterj dom wšecek bjl spuštenj, ale ho zatjm neboštyckj pan Kubiny Janoš statečne dal reformowat (LIPTOV 1668); visahy uherske remenem dobrjm statečne obšite (RADVAŇ 1704 E); my pak ked sme nass trunk wypily, statočne sme zaplatily, ssly sme domou spat (ANTOL 1748 E); k 3: kerež (listy) meli od nassyho miesta i take s konwenthu, tho prawe a stateczne gest wihledano a dogyssczeno (ĎURČINÁ 1551); prigal sem w tegto stolicy službu, abych statečne služil (ŠARIŠ 1612); statečne a werne yako na služebnykou sprawedlywich zaležy služily (P. ĽUPČA 1691); murari weru statocne robga (RADVAŇ 1707)
F. podani statečne za pluhom hleb svoj hlada a podla moznosti bližnemu užitečnim bit se usiluje (SJ 18. st náb) (o zodpovednom prístupe k životu); k 5: nech branu na takoweho poruczy, ktery by na mjestje geho mohel statecžnje obstawaty (s. l. 1649); Pan Krystus teda ze wsselikimi swymi skutki statečne a dokonale od žadneho smrtedlneho nemuže wypsan byti (SP 1696 náb); nižepodepsani znamo činim, že sem ga wichotowil w dome Welkomosneho tri obloki sklene, za ktere y statečne mne wiplatil (FIĽAKOVO 1775); k 6: proti bližnemu nesveč falešne, než vdycky mluv pravdu statečne (ASL 1532); prawda nebeska skrze zmužilych nekterjch wyznawatelu statečne bránená gest (SC 17. st); strenue: udatňe, ochotňe, obratňe, statečňe (KS 1763); k 7: generose: statečňe, urozeňe; magnificenter: po pánsky, welebňe, wélmy statečňe; pollucibiliter: chwostňe, statečňe, po pánsky (KS 1763); -osť ž
1. poctivosť, počestnosť: hesla duchownyho boge gsu take z mocy Krystowe; nám zretedlňe wyprawugy, k statečnosti nás wzbuzugi (CC 1655); lepssa ge twoga statečnost, než ňektery zlaty (GV 1755); offendere existimationem: nečj statečnost, uctiwost obrazyti (KS 1763)
L. anj nenj snad mesto, ktereho mestane prewissily by na bohatstwy a statečnost zewnjtrnu toto (KrP 1760) hospodársky aj mravne
2. zodpovednosť: sinaček hned ay prepusteny bil a towarissem se gmenowal pro geho wetssj w statečnosti cwyk (CA 17. st)
3. úcta, úctivosť: zhromažďug sy cnosti, budess w statecnosti (GP 1782)
4. smelosť, odvážnosť, udatnosť: strenuitas: údatnost, schopnost, statečnost (KS 1763); fortitudo: statečnost (GrP 1771); Trojansstj widauce statočnost Hektorowau, statečne se obratili (HI 18. st)
5. urodzenosť: eminentia: hodnost, statéčnost; generositas: statečnost, urozenost (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

statočný: →speex →vorbis
a jeho statočná posádka et son brave équipage
geometer je statočný muž géomètre est un honnête homme
je statočný a čestný est un brave et loyal
máš pravdu, môj statočný tu as raison, mon brave
pre týchto statočných ľudí pour ces braves gens
ste statočný mladý kňaz vous êtes un brave jeune prêtre
v nich statočných obrancov en eux de braves défenseurs
že táto statočná žena que cette courageuse femme
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu