Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

statika -y ž. odbor mechaniky, kt. sa zaoberá rovnováhou síl v nepohybujúcich sa telesách;

statik -a mn. -ci m. odborník v statike;

statička -y -čiek ž.;

statický príd.

1. súvisiaci so statikou: s. výpočet

2. nehybný, nemenný, pokojový, op. dynamický: s-á poloha; s-á (šport.) hra; fyz. s-á elektrina elektr. náboj v pokoji;

staticky prísl.: s. overená stavba; pôsobiť s.;

statickosť -i ž. nehybnosť, nemennosť, op. dynamickosť

statický [-t-] -ká -ké príd.

statický príd. ‹g›

1. bez pohybu, nejaviaci pohyb, pokojný, nehybný, nemenný (op. dynamický): s. výjav; s. opis; ekon. s. model na jedno obdobie (t. j. bez vplyvu zmien v čase); fyz. s. moment sily; s. tlak spôsobený gravitáciou častíc tekutiny a vonkajšími silami; s-á elektrina náboje, ktoré sú v pokoji; eltech. s. kondenzátor s nepremennou kapacitou; anat. s-é ústrojenstvo (vo vnútornom uchu) na kontrolu polohy hlavy; geol. s-á jaskyňa so stálou mikroklímou, bez prúdenia vzduchu

2. fyz., tech. súvisiaci so statikou: s-á skúška (materiálu, konštrukcie); s-é zaťaženie (stavby);

staticky prísl.: s. nemenný;

statickosť -ti ž.

statický [vysl. -tyc-] príd.

1. udržiavajúci stav rovnováhy, neprejavujúci nijaký pohyb, nijaké zmeny, nijaký vývoj; nemeniaci sa, ustálený, pevný (op. dynamický): s. bod, s-á poloha; anat. s. ústroj regulujúci rovnováhu tela; s-á metóda (napr. výskumu, výchovy); statické ponímanie sveta (I. Hruš.); Proti dynamike života stojí statické zákonné právo. (Luby); účt. s-á bilancia ktorá zisťuje stav majetku k určitému dňu; lingv. s-á jazykoveda skúmajúca javy v ich vzájomných vzťahoch synchrónnou metódou; tel. s-é cviky (napr. podpory, visy ap.);

2. niekedy trochu pejor. strnulý, zmeravený, meravý: budiť s. dojem (napr. o obraze, soche al. inom umeleckom diele); Zachytáva ich (osoby) v pozíciách statických, vždy stereotypne. (Mráz); Postavy a portréty zdajú sa statickými. (Pláv.); šport. s-á hra (napr. futbalového mužstva) pomalá, neproduktívna, málo pohyblivá;

staticky prísl.

1. bez zreteľa na zmenu, pohyb, vývoj (op. dynamicky): chápať skutočnosť staticky (I. Hruš.); opisovať, zachycovať skutočnosť s. (napr. v umeleckom diele); Chápali ich teórie staticky, nie dynamicky. (A. Mat.)

2. strnulo, meravo: pôsobiť s.; šport. hrať s. pomaly, málo aktívne;

statickosť i statičnosť, -ti ž. vlastnosť niečoho statického, nedynamického; strnulosť, nepohyblivosť