starozákonný príd. týkajúci sa Starého zákona: s-é mená, s-í proroci
starozákonný -ná -né príd.
starozákonný príd. vzťahujúci sa na starý zákon, týkajúci sa starého zákona ako časti biblie: s-é mená, s. prorok; s-í mudrci (Fr. Kráľ)
starozákonný, starozákonnícky príd týkajúci sa Starého zákona: starozákonicky knezowe museli poswecený byť, aby hodne swá powoláňy wikonáwali (PP 1734); ponewádž ze starozákonními obetámi starozákonný knezi prestaťi museli (BN 1796); takze cokoly prorocj starozakonnj anebo aposstole mluwjly a psaly o Kristu Panu, to nie ony samj mluwjly (CS 18. st)