starovek -u m. obdobie od vzniku najstarších orientálnych civilizácií do zániku Západorímskej ríše (476);
staroveký príd.: s-é dejiny
starovek -ku m.
starovek obdobie od vzniku najstarších orientálnych civilizácií do zániku západorímskej ríše • antika (grécky a rímsky starovek; jeho kultúra a umenie)
starovek, -u m. hist. dejinné obdobie do začiatku sťahovania národov (375) al. do zániku západorímskej ríše (476)
starovek m vysoký vek, staroba: grandaevitas: starost, ostaralost, starowek, staroba (KS 1763); po s-u prísl výraz ako za starých čias, starodávnym spôsobom: antiqve: po starodáwnu, po staroweku, po starém spúsobu; antiqvo opere: po starodáwňe, po staroweku (KS 1763)