starostlivý príd.
1. prejavujúci starostlivosť; svedčiaci o nej: s-í rodičia; s-á výchova, príprava
2. prejavujúci starosť, obavy, ustarostený: s. pohľad, s-é gesto;
starostlivo prísl.;
starostlivosť -i ž. pozornosť venovaná dobrému stavu niekoho, niečoho al. úspešnému priebehu niečoho: zdravotná s., s. o matku a dieťa; jednotka intenzívnej s-i oddelenie nemocnice poskytujúce zdrav. pomoc v akútnych prípadoch
starostlivosť -ti ž.
opatera staranie sa, aby niekto, niečo bol(o) v poriadku, aby mal(o), čo potrebuje • opatrovanie • starostlivosť: opatera, opatrovanie chorého; dobrá opatera, starostlivosť o deti • opatrovníctvo • práv. kurátorstvo: sociálne opatrovníctvo, kurátorstvo • kniž. kuratela • zastaráv. tútorstvo • práv.: poručníctvo • poručenstvo (obyč. nad maloletým) • ochrana: prijať niekoho do opatery, pod ochranu • ošetrovanie (opatera chorého)
starostlivosť úsilie o dobrý stav, úspešný vývin niekoho, niečoho: sociálna starostlivosť; venovať niekomu starostlivosť • starosť: starosť o rodinu
p. aj opatera
starostlivosť, -ti ž. snaha o úspešný vývoj, blaho al. úspech niečoho al. niekoho: venovať niekomu al. niečomu starostlivosť; s. o deti, o rodinu; otcovská, rodičovská s.; s. o čistotu jazyka; sociálna s., liečebná s.