Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

starostlivý príd.

1. prejavujúci starostlivosť; svedčiaci o nej: s-í rodičia; s-á výchova, príprava

2. prejavujúci starosť, obavy, ustarostený: s. pohľad, s-é gesto;

starostlivo prísl.;

starostlivosť -i ž. pozornosť venovaná dobrému stavu niekoho, niečoho al. úspešnému priebehu niečoho: zdravotná s., s. o matku a dieťa; jednotka intenzívnej s-i oddelenie nemocnice poskytujúce zdrav. pomoc v akútnych prípadoch

starostlivo 2. st. -vejšie prísl.

starostlivý príd.

1. prejavujúci starosť o niekoho al. o niečo, starajúci sa o niekoho al. o niečo: s. otec, s-á matka, s-í rodičia, s-á žena, s. priateľ;

2. prejavujúci starosť, vyjadrujúci starosť, ustarostený: s-é oči, s. pohľad, zrak; s. tón (Tim.);

3. pozorný, bedlivý: starostlivá opatera (Urb.); starostlivá príprava (Mňač.); starostlivý dozor (Gab.);

4. zastar. plný starostí: ťažký, starostlivý život (Jégé);

5. zastar. (o čo) dbajúci o niečo, dbanlivý: Buď o svoj život trošku starostlivý. (J. Kráľ) Niekoľko hodín strávených v temnici ho urobilo veľmi starostlivým o svoju kožku. (Jégé);

starostlivo prísl.: s. niečo urobiť; strojí sa veľmi starostlivo (Tim.)