staroslovienčina -y ž. spis. jazyk predkov Slovákov a Moravanov v 9. stor. založený pôv. na macedónčine; stará cirk. slovančina
staroslovienčina -ny ž.
staroslovienčina najstarší (mŕtvy) slovanský spisovný jazyk vytvorený v 9. stor. vierozvestami Konštantínom-Cyrilom a Metodom na základe južnoslovanského nárečia z okolia Solúna, základ liturgického jazyka pravoslávnej cirkvi
staroslovienčina stará cirkevná slovančina • zastar. staroslovančina • zried. slovienčina
staroslovienčina, -y ž. filol. prvý spisovný jazyk slovanov utvorený v 9. stor. na bulharskomacedónskom základe a používaný na veľkej Morave; stará cirkevná slovančina