Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

starosť¹ -i ž.

1. nepokoj spôsobený ťažkosťami, obavami, trápenie: finančné s-i; zbaviť sa s-í, žiť, byť bez s-i; buď bez s-i! ničoho sa neobávaj!

2. starostlivosť: s. o rodinu

□ vziať si, dostať na s. (deti, záhradu); mať na s-i (domácnosť); mať, robiť si s., s-i starať sa, starostiť sa

● to je moja s. iba moja vec

starý

I. príd.

1. kt. je v pokročilom al. poslednom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. mladý: s. človek, strom; s-é roky; s. otec otec matky al. otca; s-á matka matka matky al. otca; s-í rodičia rodičia rodičov; s. mládenec, s-á dievka, panna v pokročilom období mládenectva, dievoctva; hovor. s. ujo, s. Zeman príslušník star. generácie

2. príznačný pre starobu, poznačený starobou, op. mladý: s-á tvár, s. zrak

3. majúci istý vek: sú rovnako s-í, 5 rokov s. dom

4. dlhým používaním, jestvovaním opotrebovaný; nie nový; nie čerstvý, op. nový; čerstvý: s-é šaty, s. papier; s. chlieb, s-é zemiaky

5. pochádzajúci z min., jestvujúci v min., starobylý, starodávny, op. nový: s-á literatúra, s. zvyk, s-é časy; s. známy; s. Rím, s-í Slovania; S. svet svetadiely známe pred objavením Ameriky, najmä Európa; S. zákon časť Biblie; v geogr. názvoch: S-á Ľubovňa

6. bývalý, predchádzajúci, niekdajší, op. nový: s. spoločenský poriadok, s. byt; s. rok kt. sa (práve) končí

7. zastaraný (význ. 1), nemoderný, (už) nepoužívaný: šaty s-ho strihu, s-é metódy

8. dávno známy, často opakovaný, otrepaný: s. vtip, s-á história

9. rovnaký ako kedysi, pôvodný, zvyčajný, op. nový: dať nábytok na s-é miesto, vrátiť sa k s-m záľubám

10. v nejakej činnosti skúsený, osvedčený: s. odborník, praktik; expr. s. luhár, hriešnik

● s. ako Matuzalem veľmi; iron. s. hríb starý chlap; mladí – s-í všetci; (to je) s-á vec dávno známe; (to je) s-á pesnička dávno známa vec; na s-é kolená v starobe; za s-ch čias, časov kedysi; expr. patriť do s-ho železa byť nepotrebný; s., ale jarý je ešte svieži; mladý môže, s. musí t. j. zomrieť; s-á láska nehrdzavie nepominie sa;

staro prísl. k 1, 7: s. vyzerať, s. sa obliekať;

starosť² -i ž. staroba iba v spoj. na s.: na s. nemal kde bývať

II. starý m. hovor. expr.

1. manžel: môj s.

2. nadriadený, šéf: s. zvolal poradu;

stará ž.

1. hovor. expr. manželka: moja s.

2. (o živočíchoch, najmä vtákoch) samička: s. učí mladé lietať;

starí m. hovor. expr. rodičia v pomere k ženatým a vydatým deťom: mladí bývajú u s-ch

starosť -ti -tí ž.

starosť¹, -ti ž.

1. nepokoj mysle spôsobený životnými ťažkosťami a problémami, obavami o dobrý výsledok niečoho, trápenie: mať s-i; žiť, byť bez s-í spokojne; finančné s-i; Ako pribúdalo detí, pribúdalo i starosti. (Zúb.) Rôčky sa pomaly míňali, starosť, ako sa dostať pod čepiec, rástla. (Čaj.) Mať i v noci prebudí sa od starostí. (Kuk.) Nechajte službu a budete mať po starostiach. (Tomašč.) Vyrozprával mi všetky svoje starosti. (Taj.); mať plnú hlavu (vyše hlavy) s-í veľa; robiť si s-i veľmi sa znepokojovať; Žienka bola plná starostí (Taj.) bola znepokojená; robiť niekomu s-i spôsobovať nepríjemnosti, ťažkosti

● to je moja starosť to nech nikoho nezaujíma;

2. starostlivosť, snaha o úspešný rozvoj, vývoj niečoho al. niekoho: s. o rodinu, o deti; Starosť o všetko leží na jednej hlave. (Kuk.) Dal sa oslniť úspechom, vzal na seba starosti. (Bod.) Všetku starosť venujú mládencom. (Kuk.)

● mať niečo na s-i, vziať si niečo na s. mať za úlohu, vziať na seba úlohu starať sa o niečo; dostať niečo na s. dostať úlohu o niečo sa starať

starosť², -ti ž. staroba: Nikdy si tetka nežila tak spokojne ako na starosť. (Skal.) Čo na tom, že starosť strávim osamote? (Kuk.)

staroba, starosť² ž
1. pokročilé al. posledné obdobie života, vysoký vek: kterehoz czlowieka starost nemuoz poznati (ŽK 1473); kterak se muoj otecz w tom wydyeku skoro do starosty zachowal (HANDLOVÁ 1573); ceri meg i zatjovy, očekawagice od njch lasku detjnsku a opatrowany w starobe meg, poruczam dane zeme (VRÚTKY 1675); nowinu na Muolkny mladssimu sinu, ponewačž se mnou y w mogeg starosty dobre činil a nakladal (KRUPINA 1684); w čem čo by o nas mládež zmisslela, gedine že sme se na starost zblaznili, skrze čo len by sme gjnym k pohorsseny byli (DuR 1719); neslawnú starost a newládnú meci bolestámi tahám (PT 1778)
L. (deti) czjmradeg opustiwsse mne y na tuto mu poslednj starost se zapamatowaly a mne w niczemz neffedrowaly (ŽILINA 1561) posledné dni života; ze pro starost a zessly wek swůg nemůhol sem daley toho pol dworu sweho odbywaty (L. TRNOVEC 1597); aby ony (synovia) mely na ni, swu milu mattku gyss w starosty postawenu, starost (MARCELOVÁ 1621) starú; kterežto pol winicj ona Zaruba Susanna swogeg staroby (!) a w ubostwe postawena, založila bola do Pečenicz Holj Kassparu za fl 82 (BÁTOVCE 1636) stará a nevládna; guž starobu obklicženy wirobit sobe nic neumim (H. SRNIE 1733) ako starý človek; že gest uloženo každemu umrity, biwsssy ja tež z poddanstwy toho a juz w starobe žywota meho konecz zywobity meho kazde okamženy očekawagicz (NITRA 1748) súc starý; ga w starobe mogeg a w nemocy welikeg postawena (NOVÁKY 1762) prežívajúc starý vek; preco sme teba (synu) poslaly putovati, kteri gsi bil swetlo očy nassich, palica starosti nasseg (Káz 18. st) opora v starobe; dospelá, veľká s., vek veľkej s-i vysoký vek: tak žyl potom Vellius ass do weku welkeg starosty (PeP 1769); ponewač sem guž w starostj welikeg a w nemocj (ZBOROV n. K. 1790); byl Dawyd na ten čas guž w dospeleg starosti (CDu 18. st); do šedivej s-i, do s-i a šedivého veku, do s-i a šedivosti do zošedivenia vlasov ako znaku vysokého veku: ktery (Simeon) biwsse sprawedliwy, až do ssediweg starosti čakal prichod Spasitele nasseho (SJ 18. st); welike zaiste milosrdenstwi gest Bozske očekawani na nasse obraceni, nyni čeka, zhowiwa, trpi deset y dwacet roku, ano až do starosti a ssediweho weku, na pokani nasse (SQ 1781); wypráwat budem čudné weci twe až do starósti a do ssediwósti (BlR 18. st); s-i dôjsť, do/k s-i ísť, prichodiť/prichádzať starnúť: teprw (človek) k sobe prigde, kdyz starosty dogde (PV 1652); gako strom cedrowy njkdy k starostj nepricháza, ale wždycky roste (MP 1718); sskopy, kteřj zubu nemagj a do starostj gdau (HRK 1773); ponewadž pak ga guss do staroby prjchodjm (LIPTOV 1780); mi ve dne v noci od mladosťi až do skrivenéj starobi, až do smrťi hovadňe robiťi ňeprestáváme (BR 1785) vekom zničení
F. starost ne sama prychodj, mnoho chorob s sebů wodj (SiN 1678) staroba - choroba; hle, guss tuto w sedemdesati, w osemdesati rokoch člowek zustawa stary podle znameho pryslowi: že ge starost sama chorost (GK 1779) staroba - choroba; ta mladost wažnegssy, ktera podobna starosty o hodnote života; po zime každoročne nasleduge jar, ale po starosty nikda mladost o následnosti; chlipna a neporadna mladost neplodně oddawa tělo starosty o premárnenej mladosti (MC 18. st); tak se časy nasse minu y roky w starosti zhynu (Se 18. st) o smrteľnosti; z mladosty až do s-i počas života: nezapomynagicze y mogu wlast anebo mesto, w kterem sem se ucztywe z mladosty az do starosty, ano az do ssedyn mogich wychowawal (KRUPINA 1685)
2. starostlivosť; úcta: ay ona bude prj nem zustawat a chowat se do smrti sweg, ale tak abj w pocztiwostj, w starobe, w poslussnostmj predchazela (ŽILINA 1622); kterich on podobne w naležiteg uctiwosty a w starobe powinen bude mit a zachowawat (ZBOROV n. K. 1794)

starosť¹ ž
1. nepokoj mysle spôsobený ťažkosťami a problémami, obavami o dobrý výsledok niečoho, súženie, trápenie, ťažkosť: na misto do miesta Sstiawnice meme beze wssy gegich starosti a protahuw nassych (100 štvrtní žita) priwestj (BÁTOVCE 1586); než ponewacz mnohe a rozlicžne starosti a tesskosti podstupil strani mesta (RUŽOMBEROK 1609); ponewadž we wynycach gesste dalsse pracze a starosti nasledugj, zanechawagi se w swem spůsobu gesste nedelene (KRUPINA 1691); wssak mimo ineg starosty a tyasskosty meg obzwlasstnu a nagwatssu sem dostala (ROZVADZE 1710)
L. aby se geho synowe nebo geho dietky po geho smrti neprawotili ani nesudili a starost ginssym nezawdawali (JELŠAVA 1604 E) neoberali o čas; wssak mimo ineg starosty a tyasskosty meg obzwlasstnu a nagwatssu sem dostala (ROZVADZE 1710); mať, (dobrú, pilnú) s., mať zrenie (na práce a) s. obávať sa o niečo, trápiť sa: strany dosak mam starost, abj se mohlj co najskorej dolu odeslat (TRNAVA 1549); osnamugem, aby ste starosty nemiely o to rokowany, neb nebude zadnych praw ((B. ŠTIAVNICA) 1556); že geg sin Petro Petussa ma starost na odbitok tassky, ktery znassat musy w hospodarstwy (OČOVÁ 1706); s. najsť, nachodiť, prinášať, robiť, zavdávať komu pridávať niekomu problémy, zamestnávať niekoho niečím: zeby ste to odpustyly, ze ya w teto czasy starost nayssla som Wassjm Milostem (LADOMER 1575); a potem zeby byl pokog a panom swym aneb ginim susedom starosty nezawdawaly (SLIAČE 1589); aby mu toliko den od Wassej Opaternosty vloženy prissiel a zeby Michl Srnkowj takowu starost nassiel (D. ŠTUBŇA 1595 E); zeby zatjm počtjweg wrchnostj starost nerobjlj (KRUPINA 17. st); ne wzdicky ma sluzebnik i pana unuwal w maleg wecy a starost prinassel (s. l. 18. st); mať inú, inšiu s. mať inakšie trápenie, problémy: lebo sama dobre wiem, ze ynssu starost mate, Wasse Mylost, y ya stale tez mam (LADOMER 1575); nechtela to trpet, y dala mu prez hubu, aby mlčžal, že ona ma ginu starost (BRATISLAVA 1681)
F. starosti je dost na mogeg hlawe mám veľa starostí; y ten mi starost zawalil na hlawu nechal to na mňa (RADVAŇ n. H. 1714 E); ( 1714); animo molestias abigere: starosti z mysle wyrazyti hodiť za hlavu; fallere non soleo: starosti swé spánjm zaháněti zaháľať (WU 1750); srdce me cele gsem odewzdal marnostem a starostem sweta (PI 1749) podľahol zvodom života; domitor curarum somnus: dobry sen na starosti zapomjna keď sa nám darí, nemyslíme na ťažkosti; perimere curas vino: zatlačiti starost wjnem (o oddialení riešenia problémov); deponere curam: složiti ze seba starost (KS 1763) zbaviť sa problémov; ale zlož na Boha starosť twu (DC 1797 náb) spoľahni sa na Boha; (ne)byť v s-i (ne)mať ťažkosti, problémy: že yakžiw (richtár o sebe) w takoweg starostj nebil, yako ge wčyl (DOBRAŠOV 1654); mlinar batizovski, gak som virozumel, že ge v starosti, a to preto, markussowskeho rodina napletla, že musi ze mlina ven (BATIZOVCE 1756)
2. starostlivosť, úsilie o úspešný vývoj niekoho al. niečoho: wyrozumewssy techda pany Vherskeg zeme z listuw Geho Yasnosti kralowskeg weliku ochotnost a starost ku sweg patrii (RUŽOMBEROK 1605); potom znamena se tymto krjkem milost Spasitele Krysta, peč a starost geho k tym, kterym chce swau pomocy prispety (SP 1696); materská starost a bedliwe, které na rozmnoženj nasseg premileg Vherskeg kragny vžitkuw máme pečowanj, dobrotiwu mysel nassy napomenulo (PH 1770)
L. giz sme toto po tretyu k nym posilame, na to nicz nechtey starost mjty ((NEMCE) 1585) nedbajú; zito wimlacene tohoto roku zanechawa se wssecko Andreasowy Ruckowy proto, že nemalú starost okolo neho podstupil (KRUPINA 1644) veľké úsilie; on pry warowany wecy y divisij testamentu nemalu pradcy a starost prowedl (TRENČÍN 1645); on pak woliako w nocj gako rab mel starost na sebe, ussiel preč a oslobodil se (Č. BREZOVO 1727) postaral sa o seba; mať (pilnú) s., niesť, nosiť, pridať, priniesť, viesť, znášať s. prejavovať záujem o niečo: dluhy wssecky ma odbywat a starost znassel Spephan Baczyak (SLIAČE 1589); na to vzlasstny museli sme starost niestj (BYTČA 1605); Mikulass aby k materj prjssel a na ten statek starost nosyl (ZVOLEN 1618); na chram božy pylnu starost maly (P. ĽUPČA 1691); wiem, že dobru starost (sirotní páni) woditi budu (o syna a majetok) po smerti mogeg (PREŠOV 1697); len za turaki magte starost (RADVAŇ 1707); o tom wedeti nemuže, ponewadž pečj na to nemala a starosti k tomu nepridala ((MARTIN) 1727); aby totiss timto čakanem zamordowan byl ten, ktery wicz o dety, ness o seba wede starost (PeP 1769); gedine swůg interes a starost priniesli (LU 1775)
F. i lyem na szvoj bruch sztarosztz maju u kázdich tzaszoch dnyóv szvojich (DŽ 1752) starajú sa len o seba