starootcovský príd. zdedený po predkoch: s. dom
starootcovský -ká -ké príd.
starootcovský ktorý je zdedený po predkoch • starorodičovský • dedovský: spustnutý starootcovský, starorodičovský, dedovský majetok; vrátiť sa do starorodičovského, dedovského domu
starootcovský príd. zdedený po predkoch: s-á zem (Škult); s. dom (Vaj.); s-á záhrada (Hor.); V poslednom lúči starootcovská horela roľa. (Kras.)
starootcovský príd kt. je po starom otcovi: nachazegy se y zahrady starootcowske dwe a nahladene dwe, ktere se budu pry diele specificowat (KRUPINA 1687); Matthias urečzitu starootczowsku swu čzastku Malojasensku muskeg pohlawi toliko potomkuw prisluchagjczu in florenos hungaricalibus 100 bil založil (FOLKUŠOVÁ 1731); Illona Gunda zo statku starootcouskjho strowila, gakožto striebornie gomby otcouskie 14 luotou (KRUPINA 1734); (peniaze) za gisti koč a statok rožnj starootczowskj dolu položitj se zawazala (TURIEC 1796)