Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

starodávny príd. starobylý: s-e zvyky, s. dom;

za starodávna, od starodávna príslov. výrazy dávno; oddávna;

starodávne prísl.: s. pôsobiť;

starodávnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
starodávny; starodávne prísl.; starodávnosť ‑i ž.

starodávny -ná -né 2. st. -nejší príd.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúrstarýprastarýpradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časochpravekýhovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvorystarobylýstarodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológieminulýkniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časyarch. drievny (Kukučín)ďalekývzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulostiodveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstvadlhoročnýmnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

p. aj niekdajší


minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


niekdajší ktorý jestvoval kedysi v minulosti (op. terajší) • voľakedajšídakedajší: rozhovor s niekdajším, voľakedajším ministrom; voľakedajšie, dakedajšie zvykyhovor. onehdajší: spomenul si na ich onehdajšie stretnutiebývalýminulýkniž. uplynulý: môj bývalý, minulý vedúci; výsledky v niekdajšom, uplynulom období boli lepšiedávnykniž. zašlý (ktorý bol kedysi v minulosti; op. nedávny): pamätníky dávnych, zašlých vekov; dávna, zašlá slávastarýstarodávny (ktorý má pôvod hlboko v minulosti; op. nový): obnoviť staré, starodávne zvykypôvodný (ktorý bol kedysi v začiatočnej etape, pred istými zmenami): vrátiť sa k pôvodnému zamestnaniu, menupredchádzajúcipredošlý (ktorý bol pred súčasným; op. súčasný): stretnúť svojho predchádzajúceho, predošlého spolubývajúceho; predchádzajúce, predošlé generácie


starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštieledávnydávnovekýmnohovekýpradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúrastarý (op. nový): staré pohanské zvykystarosvetskýstaromódnynemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostýmmuzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatkaarchetypálny: archetypálny spôsob životaarchaickýzried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazykpatriarchálny: patriarchálny spôsob životazastar. starinný: starinná báj (Figuli)

p. aj starý


starodávny p. dávny, starobylý, staromódny


staromódny ktorý nezodpovedá súčasnému životnému štýlu (v obliekaní, bývaní, názoroch, správaní a pod.), ktorý vyšiel z módy • nemodernýstarý (op. moderný): staromódny, nemoderný účes; šaty staromódneho, nemoderného strihu; starý štýl písanianemódny (op. módny) • starodávnypejor. predpotopný: nemódne, starodávne, predpotopné topánky, náhľadystarosvetskýexpr. dedovský (pripomínajúci staršie časy): starosvetská skriňa; starosvetská, dedovská technika; starosvetské zvykyprežitýzastaranýneaktuálny (obyč. o duchovných veciach): mať prežité, zastarané názory, spôsobykonzervatívnyskostnatený (zotrvávajúci na starom, ťažko prijímajúci nové): konzervatívny otecstarožitnýstarinársky (obyč. o predmetoch, ktoré sú staromódne, ale cenné): starožitný, starinársky nábytoksubšt. fotrovský

p. aj starý 3


starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený


zastaraný1 1. ktorý nevyhovuje súčasným potrebám, požiadavkám (op. súčasný) • staromódny: má zastarané, staromódne názorystarýnemodernýnepokrokový (op. moderný): staré, nemoderné metódy prácenečasovýneaktuálny (op. aktuálny) • anachronickýprežitý: neaktuálna, anachronická téma článku; prežité predstavyexpr. vyvetraný; starodávnystarosvetský (pripomínajúce staré časy): starodávne, starosvetské zvykypejor.: predpotopnýplesnivýfosílnyexpr. dedovskýsubšt. fotrovský: predpotopná, plesnivá konzervatívnosť; fosílna, dedovská technika; fotrovský oblekmuzeálny

2. p. zdĺhavý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

starodávny príd. pochádzajúci z dávnych dôb, starobylý: s-a pieseň, s-e zvyky; s-e mesto; s-e rozprávky (Šteinh.); s-e šaty (Botto); s-e domy (Kras.); s-e hodiny (Top.);

za starodávna za dávnych čias;

od starodávna od dávnych čias;

starodávne prísl.: Dvor na neho pôsobil veľmi starodávne. (Heč.);

starodávnosť, -ti ž.

starodávny príd
1. pochádzajúci z dávnych čias, majúci staroveký pôvod, ráz, starobylý: nebo rowne yako wogaci, můg mili krestianski dobri priteli, starodawni nosili w swich ruku sstit a desku takowu, kterow se zastawowali proti strelbe (TC 1631); lide starodawni tela umrele palyly (KoB 1666); malomocénstwi za starodáwné sa uznáwát bude (KB 1757); annales, kronika: poznamenánj, pripomenutj wěcý, kteréž se stali, zběhli, wěcy starých, starobylých, starožitných, starodáwných (WU 1750); pervetustus: staroswetský, starodáwny; fundatus: založeny, starodáwny, starodáwno wystaweny (KS 1763); pisse Antonius Natta, že u starodawnych pohanuw bil obyčeg, že kral kralowi hadki odpisowal, gestli uhadel, dal mu peňize, mesto, čo dati prislibil (GK 1779)
L. práv podľa, vedľa s-o obyčaja, s-ej obyčaje, poriadku, spôsobu, zvyku, zvyklosti podľa tradovaných právnych predpisov, obyčajového práva; tradície: na ktereyzto weczy lepssy a gisteyssy swedomy a pewnost lydkupp wedle starodawneho obyczege w dome richtarskem naleli a pili; potwrdil gest wedle starodawneho zwyku a obyčege swedomu a litkupem (P. ĽUPČA 1543); ( 1626); podle zwyklosty starodawneg panom messtanom dano wyna do domu (ZVOLEN 1645); assuetudo: zwyklost, obyčeg, zwyk, mraw, starodáwný spůsob (WU 1750); vedle takoveho noveho urbara vetše povinosti nam pripadli, jako vedle starodavneho poradku na nas pripadaju (B. BYSTRICA 1775 CM)
2. starý, pôvodný, skorší: wyem, že muog mily pan bratr racži w dobru pratelsku lasku starodawnu (to) obratiti (BREZANY 1595); dcery powedagi a doswečiti chtegi, že oni swobodne podle zmluwy starodawneg (zeme) za wlastne vreky nasse držime (RUŽOMBEROK 1605); geden pas pozlatitj, stribrny starodawny (PRAZNOV 1630); lychwu Ulyčzanye prehányaly po starodáwnych czestách (DRIETOMA 1720); že sa geg nemoc starodawna rozmohla (L. MIKULÁŠ 1760); k teg starodawneg milownicy nechodiss (MiK 18. st)
L. náb diabel z hrjssniky sa zahrawa, zanechawa gich gity nekdy na slovo Boži, ale w kratkem čase zas gich do pazurow swich taha s cwernu starodawneg lasky (MiK 18. st) dedičným hriechom; subst s. m dávno, dávnejšie žijúci človek: zase slyssali ste, že poweďeno gest starodáwnym: Nebudess krywé prisahat; slyssali ste, že poweďeno gest starodáwnym: Nezabygess, ale kdo zabige, wiňeň bude súdu (KB 1756); monumenta antiqvitatis: starodáwnych pamatné pjsma; proseqvi antiqvitatem: starodáwnych s prjkladem nasledowati (KS 1763); -o, -e prísl k 1: fundatus: založeny, starodáwno wystaweny; urbs saxo vetusto fundata: starodáwno wystawene mesto; prisce: starodáwne, podle starého obyčaga (KS 1763); za s-a prísl výraz v dávnych časoch: za starodawna tlkly toliko tlkmy w mažyary (KoB 1666); za starodawna lidem Bohu oddaným a poswecenjm tak prijsne zakazal Bůh wssemohucy, aby se od wocta od hroznuw widawenjch y od wsselikého napoge opogného zdržowali (SK 1697); wie-ly, pamata-ly swedok, gako za starodawna bywalo humno na Machowskem dwore (BOBROVNÍK 1699); naziwala se pak brana Stara, že na tem miste za starodawna hnedkj, gak Geruzalem zastawil, brana bila (KT 1753); po s-e, po s-u prísl výraz starobylým spôsobom, ako v dávnych časoch: antiqvo opere: po starodáwňe, po staroweku; antiqve: po starodáwnu, po starém spúsobu (KS 1763); -osť ž starý, dávny vek: hle, chlebi, kdiž sme wissli z domuw nassych, aby sme k wám prissli, teplé sme sebú wzali, wčil zostali suché a od starodáwnósti prewelikeg podrobené (KB 1757); vetustas: dáwnost, starodáwnost, starožitnost; antiqvitas: starodáwnost, stary wek (KS 1763); ale bez práce a vetšú spravedlivú jejich starodávnosť bi (Slováci) preukázali, kďi bi jím za otca Noa aneb prám až Adama položili (BR 1785)


za starodávna p. starodávny

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu