starodávny príd. pochádzajúci z dávnych dôb, starobylý: s-a pieseň, s-e zvyky; s-e mesto; s-e rozprávky (Šteinh.); s-e šaty (Botto); s-e domy (Kras.); s-e hodiny (Top.);
za starodávna za dávnych čias;
od starodávna od dávnych čias;
starodávne prísl.: Dvor na neho pôsobil veľmi starodávne. (Heč.);
starodávnosť, -ti ž.
za starodávna p. starodávny