Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss hssj

starobylý príd. kt. bol v dávnej min., kt. z nej pochádza, starodávny: s. zámok, s-é povesti;

starobylo prísl.: s. pôsobiť;

starobylosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
starobylý; starobylo prísl.; starobylosť ‑i ž.

starobylý -lá -lé 2. st. -lejší príd.

dávny jestvujúci v ďalekej minulosti, pochádzajúci z ďalekej minulosti; ktorý už pominul, uplynul • dávnoveký: pozostatky dávnych, dávnovekých kultúrstarýprastarýpradávny: starý, prastarý príbeh o boji dobra a zla; odohralo sa to v pradávnych časochpravekýhovor. i pren. predpotopný (pochádzajúci z praveku): praveké, predpotopné tvorystarobylýstarodávny (majúci dlhý vek): postavy starobylej, starodávnej mytológieminulýkniž. zašlý: pripomenúť minulé, zašlé časyarch. drievny (Kukučín)ďalekývzdialený (časovo v minulosti): korene rodu siahajú do ďalekej, vzdialenej minulostiodveký (trvajúci oddávna): odveké úsilie, odveká túžba ľudstvadlhoročnýmnohoročný (ktorý sa zrodil, vznikol dávno a dlho pretrval): dlhoročné, mnohoročné priateľstvo

p. aj niekdajší


historický 1. súvisiaci s históriou, dejinami; zameraný na históriu • dejinný: historická, dejinná etapa; historická, dejinná zmenadejepisný (súvisiaci s dejepisom): dejepisná literatúradobový (odkazujúci na určitú historickú dobu): dobové materiály, dobové kostýmystarýstarobylý (pochádzajúci z histórie, z minulosti): staré pamiatky, dokumenty; starobylé časti miestzried. minulostný

2. významný z hľadiska historického vývinu • dejinný: historický, dejinný objavepochálnyprevratný (prinášajúci zásadnú zmenu, prevrat): epochálne, prevratné dielo; epochálny, prevratný činkniž. svetodejinnýzastaráv. svetodejnýzastar. svetohybný: svetodejinná, svetodejná, svetohybná udalosť


minulý ktorý jestvoval, konal sa v minulosti, pochádzajúci z minulosti (op. budúci) • bývalý: minulý, bývalý minister; minulý, bývalý režimskoršípredchádzajúcipredošlý (op. súčasný, terajší): predchádzajúci, predošlý rok bol úrodný; následky skorších rozhodnutíniekdajšídakedajšívoľakedajšíhovor. onehdajší (ktorý bol, skončil sa v presne neurčenom uplynutom časovom období): stopy niekdajšej, dakedajšej, voľakedajšej slávy; niekdajší, onehdajší priateľdávnyzastar. drievny (ktorý jestvoval, konal sa v ďalekej minulosti; op. terajší): spomienky na minulé, dávne chvíle šťastiastarý (vyskytujúci sa pred mnohými rokmi; pochádzajúci z minulosti; op. nový): využívať minulé, staré skúsenostistarodávnystarobylýzabudnutýzapadnutýkniž. zašlý (ktorý jestvoval, konal sa vo veľmi ďalekej minulosti; op. súčasný, nedávny): zachovávať starodávne, starobylé zvyky; spomínať na zabudnuté, zapadnuté časy; žialiť nad zašlou krásoukniž. uplynulý (ktorý už uplynul, skončil sa; op. súčasný): uplynulý víkend bol slnečnýposlednývčerajší (nedávno minulý): prekonať posledné, včerajšie neúspechy; rozhodnutie poslednej, včerajšej vládyhovor. tamten (ktorý bol, konal sa v bližšie neurčenom minulom čase; op. tento): stalo sa to tamtú nedeľukniž. pominulý


starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštieledávnydávnovekýmnohovekýpradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúrastarý (op. nový): staré pohanské zvykystarosvetskýstaromódnynemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostýmmuzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatkaarchetypálny: archetypálny spôsob životaarchaickýzried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazykpatriarchálny: patriarchálny spôsob životazastar. starinný: starinná báj (Figuli)

p. aj starý


starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený

starobylý príd
1. pochádzajúci z dávnych čias, starodávny: yaka bi to bila sprawedlywost, zeby farar weliczansky swim farnikom bes wsseho platu a duochodu starobileho mel darme slúžity (MADOČANY 1582); zachowati ton starobili (TRENČÍN 1598- 1600); aniž v niczem v slobode richtarskeg starobileg gich aneb potomkuv gegich turbovati chcem (STREČNO 1669 E); oni se osvečuji, že oni všecko starobyle dokonania zrušia w gídáňú (BOCA 1686 CM); kterežto (lazy a kopanice) gjm od gegjch starobilich predkuw gsau zanechane (MARTIN 1745); žárt o mírnosťi starobilích Slowákuw w gídáňú (BE 1794)
L. práv y to poriadok starobily sebu nese (P. ĽUPČA 1713) staré právne predpisy; podľa, vedľa s-o obyčaja (a zriadenia), podľa obyčaje a zvyku s-ého, podľa, vedľa s-ej zvyklosti (a ustanovenia) podľa starých platných právnych predpisov: z toho panu foytowy wedle obiczege starobileho zitta dany kor 1 (ŽILINA 1609); v kterejžto (krčme) pan velikomožný krčmare svého drži a jemu (podľa) zvyklosti a ustanoveni starobyleho, podle konvencii a zmluvý učinenej plativa se ze zamku (BOJNICE 1614 U2); y do spoleczenstwj sauseduow se prigme (Jano Dodor) podle obiczegi a zwiku starobileho (ŽILINA 1622); vedle starobyleho obyčaju a zrizeni neb dokonani s predky našimi (STARHRAD 1652 CM); ostatny mistry o predgmenowanich grznarskich mistruw sinkuw magy starost znassety podle starobileg zwiklosty (N. BAŇA 1706)
2. starý, zostarnutý: mal pak pry sebe (Malchus) gednu prjliss starobylu žensku osobu (VP 1764); ponewadž ga w stawe samotnem pozustawagjcy pre mug starobily wek a nedužiwost tela yrečky moge obrabaty nemužem (PUKANEC 1796); subst s. m
1. dávny predok: po tegto radosti tužily starobily; starobili tuto nedelu nazvali Trogičnu, prvu po Zeslani S. Ducha (SS 18. st)
2. starý, zostarnutý človek: posluhowal on (Pachomius) starobilim a nedužiwjm, gak take y mladjm a maljm djtkám (VP 1764); -osť ž
1. starý vek, staroba: stareček dluhoweky wssetku swjch uduw silu giž bil stratil, a tak od starobilosti do této psoti upadl (VP 1764); kteražto (matrona) giž pro swau starobylost žádné djtky ploditi nemúže (StN 1785)
L. s. veku zostarnutosť: (učeníci) pro geho starobilost weku gemu (Antonovi) posluhowali (VP 1764)
2. starodávnosť: staweny raduge se w sweg starobilosti, awssak w teg sweg starobilosti ostarugi se, padagj, zmijzagj (SK 1697); antiquitas: starobylost, starožitnost (PD 18. st); lapides adest: starobilosti derave kamene (LD 18. st)
L. vedľa s. podľa starodávneho zvyku: dalj sme p. katoliczkim zgakom, kterj spiewaly passyu, wedle starobidlosty (!) wina zagdly 8 (KRUPINA 1709)
3. hromad starí ľudia, starci a starenky: tuto nedelu starobilost sporadala prvnu postnu ze sedmy tidny (SS 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

starobylý: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu