Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

starožitný príd. starobylý, starodávny: s-é predmety starožitnosti;

starožitnosť -i ž.

1. iba jedn. k starožitný

2. starožitný predmet

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
starožitný; starožitnosť ‑i ‑í ž.

starožitný -ná -né príd.

starobylý ktorý bol v dávnej minulosti, ktorý z nej pochádza • starodávny: starobylé, starodávne kaštieledávnydávnovekýmnohovekýpradávny: dávni, dávnovekí predkovia, obyvatelia; dávnoveká kultúrastarý (op. nový): staré pohanské zvykystarosvetskýstaromódnynemoderný (op. moderný): starosvetský, staromódny nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starobylý a vzácny, často aj dosť opotrebovaný): starožitné, starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý má určitú hodnotu, napr. umeleckú; ktorý je znakom, symbolom histórie): historické jadro mesta, historický kostýmmuzeálny (patriaci do múzea): muzeálna pamiatkaarchetypálny: archetypálny spôsob životaarchaickýzried. archaistický (majúci starodávnu podobu): archaické výrazy, archaický jazykpatriarchálny: patriarchálny spôsob životazastar. starinný: starinná báj (Figuli)

p. aj starý


staromódny ktorý nezodpovedá súčasnému životnému štýlu (v obliekaní, bývaní, názoroch, správaní a pod.), ktorý vyšiel z módy • nemodernýstarý (op. moderný): staromódny, nemoderný účes; šaty staromódneho, nemoderného strihu; starý štýl písanianemódny (op. módny) • starodávnypejor. predpotopný: nemódne, starodávne, predpotopné topánky, náhľadystarosvetskýexpr. dedovský (pripomínajúci staršie časy): starosvetská skriňa; starosvetská, dedovská technika; starosvetské zvykyprežitýzastaranýneaktuálny (obyč. o duchovných veciach): mať prežité, zastarané názory, spôsobykonzervatívnyskostnatený (zotrvávajúci na starom, ťažko prijímajúci nové): konzervatívny otecstarožitnýstarinársky (obyč. o predmetoch, ktoré sú staromódne, ale cenné): starožitný, starinársky nábytoksubšt. fotrovský

p. aj starý 3


starožitný p. starobylý, staromódny, starý1 3


starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarýnemladýstaršíhovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej ženeexpr.: obstarožnýobstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzorprestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratáostarenýostarnutýzostarenýzostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručkýstaručičkýstarušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičovstáročnýprastarýpoet.: stávekýstovekýexpr.: vekovitývekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dubexpr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná ženapejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedopristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný

p. aj starecký

2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciachopotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčkuošumelýošúchanýobnosenýobdratýzodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté teniskyojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené autoexpr.: obstarožnýobstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdytvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chliebexpr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty

3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylýstarodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestádávnydávnovekýodvekýpradávnyprastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisydlhoročnýmnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvostarosvetskýstaromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytokstarožitnýstarinárskyantikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmetyhistorický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatkaarchaickýzried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazyzastar. starinný: starinná báj (Figuli)kniž. zašlý: zašlé časyzabudnutýpren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesnehovor. predpotopnýpamätnícky: pamätnícke časy

4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

starožitný príd. pochádzajúci z dávnych dôb, starodávny, starobylý: s-é povesti (Dobš.); s-é obrazy (Ráz.-Mart.); s-é predmety starožitnosti

starožilý p. starožitný


starožitný, starožitý, starožilý, zried starožitlý príd
1. pochádzajúci zo starých čias, starobylý, starodávny: my urozeny pany, pravy dediczowe zemanske Kottessovy, rodu nasseho starožiteho, stavu ritirského (KOTEŠOVÁ 1619 E); proč mame starožitneg rymskeg a obecneg cyrkwy poslussny bity? (ŠV 1675); ga gsem syn maudrych, syn kralůw slawnych a starožilych (SP 1696); ten a takowy mlady mister predgmenowanim gržnarskim mistrum podle starožitleg zwiklosty powinnen bude dwa dobrie obedy mistrum daty a pryprawity (CA 1706); co o tom starožitnj učitelowé mlúwá? (IA 1708); cokolwek starožitni historicusowe obydleni s. Petra w Rýme a smrty geho pissu (PP 1734)
L. práv s. obyčaj, s-á obyčaj starodávne právne predpisy: na kteru starožitnu običeg ga za richtara sem byl mimo wsseckeho očekawani meho wihlasseny (s. l. 1688 E); starožitným obyčegem se osprawedlňuge (StN 1786)
2. majúci vysoký vek, starý: njc nenj ohawněgssyho gako starožity člowěk (MP 1718); Jakob patriarcha nemal pričiny tak welice plakati, když esste mel, kdo bi ho w geho starožitem weku bil potessil a obweselil (MS 1749); a proto y kral Salamum starožitych lidi wek wichwalowal, mluwice (MS 1758); subst s. m kto žil v dávnych časoch, predok: starožytni psawaly na tabulkach woskowych meděnnu rafiku (OP 1685); -osť ž starobylosť, starodávnosť: netco obssjrnegssie, ale dobre powedel Theo, že prawa starožitnost poznawa se z Pjsma Swateho (ZA 1676); ale neni diwu, nebo tento Nowak (Hoe, Luther) nemnoho se byl starožitnostem naučil (TP 1691); držj mne starodáwnost starožitnostj potwrzená (SPa 1716); tak y ss. aposstoluw a prezretedlnem wsseckeg starožitosty ss. otcuw (DuM 1718); antiquitas: starožitost (AP 1769); vetustas: starožilost (DSL 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu