obnosený nosením opotrebovaný (op. nový, zachovaný) • obšúchaný • ošúchaný • obdraný • obdratý • odratý • odraný: obnosený, o(b)šúchaný, o(b)dratý kabát; ošúchané, obdrané rukávy • starý • starší: staré, staršie šatstvo • zánovný (trocha obnosený): to už nie sú nové, ale zánovné šaty • zodraný • zodratý • chatrný • vetchý (veľmi obnosený): zodrané, zodraté topánky; chatrný, vetchý odev • znosený • vynosený (úplne obnosený): znosená, vynosená bielizeň
obstarný expr. (o človeku) nie mladý; (o veciach) nie nový; pomerne starý (op. mladý; nový) • expr.: obstarožný • obstarnejší • obstarožnejší • starší: obstarný, obstarožný pán; obstarnejšia, obstarožnejšia dáma; obstarný, starší kabát • hovor. postarší (viac starý ako mladý al. nový): postarší človek; postaršia pleť • starnúci (na ktorom sa prejavujú znaky staroby): starnúci donchuan; starnúca tvár • nemladý (iba o človeku): nemladá učiteľka
p. aj starý 1
starý1 1. ktorý je v pokročilom al. poslednom období svojho života; ktorý sa vzťahuje na toto obdobie (op. mladý): byť starý, ale jarý • nemladý • starší • hovor. postarší (skôr starý ako mladý; starnúci): prihovoril sa nemladej, (po)staršej žene • expr.: obstarožný • obstarný (dosť starý): obstarožný donchuan, mať obstarný výzor • prestarnutý (príliš starý; nevhodné o človeku): prestarnuté stromy, zvieratá • ostarený • ostarnutý • zostarený • zostarnutý; pokročilý (vekovo) • expr.: staručký • staručičký • starušký (veľmi starý): navštíviť staručkých, staručičkých, staruškých prastarých rodičov • stáročný • prastarý • poet.: stáveký • stoveký • expr.: vekovitý • vekový: stáročný, prastarý, stáveký, stoveký, vekovitý dub • expr., trocha pejor. storočný: vrásky má ako storočná žena • pejor. plesnivý: hundravý plesnivý dedo • pristarý (príliš starý) • expr. zried. starizný
p. aj starecký
2. ktorý dlhým používaním stratil pôvodnú vlastnosť, kvalitu (op. nový): mať záľubu v starých veciach • opotrebovaný: kúpiť starú, opotrebovanú práčku • ošumelý • ošúchaný • obnosený • obdratý • zodratý (obyč. o šatstve, obuvi a pod.): stále chodí v ošumelom, o(b)šúchanom, obnosenom kabáte; obdraté, zodraté tenisky • ojazdený (o dopravných prostriedkoch): kazí sa mu staré, ojazdené auto • expr.: obstarožný • obstarný: hromadiť obstarožné, obstarné haraburdy • tvrdý (obyč. o pekárskych výrobkoch; op. čerstvý): tvrdý včerajší chlieb • expr. storočný: vytiahla storočné mamine šaty
3. ktorý pochádza z minulosti, ktorý jestvoval v minulosti (op. nový) • starobylý • starodávny: staré, starobylé, starodávne stavby, mestá • dávny • dávnoveký • odveký • pradávny • prastarý: dávni predkovia, dávnoveká kultúra; odveké, pradávne tradície; prastaré knihy, rukopisy • dlhoročný • mnohoročný (trvajúci mnoho rokov): dlhoročné, mnohoročné tradície, priateľstvo • starosvetský • staromódny (op. moderný): starosvetské, staromódne zvyky, spôsoby; staromódny štýl, nábytok • starožitný • starinársky • antikvárny (starý, často aj dosť opotrebovaný, ale vzácny): starožitné knihy; starinárske, antikvárne predmety • historický (ktorý je znakom, pozostatkom histórie): historická časť mesta, historická pamiatka • archaický • zried. archaistický (majúci starú podobu): archaické, archaistické výrazy • zastar. starinný: starinná báj (Figuli) • kniž. zašlý: zašlé časy • zabudnutý • pren. zaprášený: pripomenul zabudnuté krivdy; spievala zaprášené piesne • hovor. predpotopný • pamätnícky: pamätnícke časy
4. p. bývalý 5. p. zastaraný, staromódny 6. p. ošúchaný, známy 7. p. pôvodný 8. p. skúsený
starší, -ieho m. zastar. člen mestskej al. obecnej rady: starší mesta Viedne (Kal.)
starší príd (z dvoch al. viacerých) dôležitejší, skúsenejší, vyššie spoločensky zaradený úradný činiteľ: poslali ginssich lidy a starssich obecznich, totyžto pana Gergrel Pocžtare, Pawla Doroticze (RUŽOMBEROK 1576); woliti sobe magu každy rok na Kraczun dwoch cechmistrow, starssyho a mladssyho (CA 1585); za richtarstwa pana Slanj Paula, geho starssich prisedicich Szabou Georgj, Strusska Ambross, y wsseckeg radie (BÁTOVCE 1628); Pawel ap. k starssjm zboru rjkal: Ay ga nynj wim, že giž wjce neuzryte twari mé (SP 1696); kdis towaris priwandruge a da sebe wedle obicsage robotu hledaty, mosi starsi towaris aneb starsi decan recseny ponegprwek u czechmistra gemu robotu hledat (CA 1794); grajczaruw muze zarobity garnsky czimerman, haspliar starsy 9 (Š. DOLINA 18. st); subst s. m 1. starý človek, starec: a to pak vstawicžne mislich swimi starssimi cžastu praczi a starost y rady ssyroke sem delal, kterak by mezi nami a starssimi potomky pewnost, pokoy a gednostaynost stati mohla (L. TRNOVEC 1563); tzo sztoji v piatem (prikázaní)? Abi já sztarsich i vsich tich, ctoré szu odo mnye vissé, ljubél, potzluivél (!) a jim poszlusni ból v Pánu (MCa 1750); image maiorum: obraze starssych (KS 1763) 2. predok: czely dum a dwor gegjch zemanskj w predrečeneg dedine Bobrownjku w stoliczy Trencžanskeg postaweny, w kteremžto domu pokognem panowanj onj y starssj a otczowe gegjch odstarodawna messkali (BRATISLAVA 1559); nechoď mimó rozpráwki stárssych, nebo ony se naučili od otcúw swych (KB 1757); čo vice kopanice, ktere naši starši i my sme vyklčovali, nekteri gazdove i od padesati i od tridcati rokov boli (v) užitku ((UHROVEC) 1776 LP); 3. otec a matka, rodičia: o dietech, kterze su odpraweny od swych starssich (ŽK 1473); a druha strana, Michal Ffarkass powiediel, zie starssych nassych ta kopanicza byla a oni giu vzywali (TOPOĽČANY 1551); starssym mogym z powinnosti poslussny gsem nebyl, any gych necztil (BAg 1585); a to sem slichal od swogich starssich, že tam uhlisstia mali Kolpassania (KRUPINA 1643); nechoď mimó rozpráwki stárssych, nebo ony se naučili od otcúw swych (KB 1757) 4. dôležitejší, skúsenejší člen cechu, nadriadený: štelliare anebo bratřy dluzny a powinny budu swogym (sta)rssym aneb cechmestrom pocztliwost ay poslussnost oddawaty; pakli by se niektery proti swogym (st)arssym spurne a odporne chowal (CA 1585); 5. práv člen mestskej al. obecnej rady, boženík, prísažný: my Matieg Kotrsse, foyth tehdy w Zilinie, a starssij gmenem Blassko Rassowsky, Diuro Brodniansky, Aaron, Mako, Wrtiak, Wayczar, Mathuss Dyak, Krzissko, Gardoss, Mistr Jan, Thursky, Matieg Kolar wyznawamy tiemto pismem (ŽK 1482); a to wyznany uczinila pred starssymy tohoto mesta (P. ĽUPČA 1540); mudrim a opatrnim panom, panu richtarovi y panom starssim y mestu wssem Presspurku etc. znamo czinim (SOBLAHOV 1564 E); za rychtarstwy Petra Ffricza y wsseckich prisedicich stal se zapis a starssi nagprw su tito bolj (!) gmena starssich (SLIAČE 1600); toto ffraymarčenia stalo se za pana rychtara w pritomnosti panow starssich a boženjkow (BÁTOVCE 1605); dali sme pre panou starssich na meso d 20; starssymu chodicymu strany ohna po meste wyna d 24 (KRUPINA 1692); ( 1706) 6. cirk vyšší protestantský hodnostár, superintendent: negaký superintendent, jináč staršý rečený, choďil s tak nazvanú wizitáciú, anebožto navšťiwuwal swého okrsleku predikantuv a gegích lid (BU 1795); subst s-ia ž staršia, stará žena: Zlatoústy w r. 59 na knihu Národuw slišícý, že (Jákob) wzal staršú (BN 1796)