stará p. starý
starý, 2. st. starší príd.
1. majúci mnoho rokov, vysoký vek (op. mladý): s. človek, s-á žena; starší pán, staršia pani o ľuďoch pokročilého veku; s. kôň, s. strom, s-á hora; s. otec otec matky al. otca; s-á matka matka matky al. otca; s-í rodičia rodičia niektorého z rodičov; s. ako svet veľmi
● mladý-starý, mladí-starí, mladé-staré všetci ľudia bez rozdielu veku; mladý môže, starý musí (porek.) t. j. zomrieť; starý, ale jarý (úsl.) o staršom, ale sviežom človeku; mladý na roky, s. na rozum o rozumove vyspelom dieťati, mladom človekovi; hovor. iron. s. kocúr o záletnom mužovi;
2. vlastný človeku (zried. i živočíchovi) vysokého veku, prezrádzajúci starca, starecký: s-é oči, s. zrak, s. hlas, s. krok, s-é nohy
● na s-é kolená, na s-é dni v starobe;
3. majúci relatívne väčší počet rokov: najstarší syn; Slečny neboli ani také staré. (Jégé) Emila sa vedľa neho necíti starou. (Laz.) Pre Ernu bol manžel starý. (Jaš.); s-á dievka, s-á panna slobodná staršia žena; s. mládenec slobodný starší muž; zostať s-ou dievkou nevydať sa; zostať s-ým mládencom neoženiť sa
● je na to už s. nie je vhodné, aby to robil;
spodst. starý, -ého m. a) expr. fam. manžel: môj s.; b) niž. hovor. nadriadený, vedúci, riaditeľ: Som rád, že ťa dal starý do kuchyne. (Zúb.);
stará, -ej ž. expr. fam. manželka: Moja stará kričí, akoby ju párali. (Min.)
4. majúci istý počet rokov: tri roky s. chlapec, päťdesiat rokov s. strom;
5. existujúci istú dobu, nie čerstvý (op. nový): s. sneh, s-á slama, s-é zemiaky, s-á fazuľa, s. chlieb; s-é hnevy (Tat.); s-é nezhody (Žáry); s-é rodinné nezrovnalosti (Hviezd.);
6. pochádzajúci z minulosti, dávno vzniknutý, dávno trvajúci, dávny (op. nový): s. hrad, s-é mesto, s-á rodina, s. rod, s-é pokolenie; s. zvyk, s-é priateľstvo; s. známy;
geogr. v miestnych al. iných zemepisných názvoch: Spišská Stará Ves, Starý Smokovec, Stará Turá; zastar. Starý svet pomenovanie Európy z hľadiska Američanov; bibl. Starý zákon prvá časť biblie
● poznať niekoho, niečo ako s. peniaz veľmi dobre; s-á láska nehrdzavie (prísl.) trvá stále, nikdy neprestáva; hovor. expr. stojí to za starú belu nie je to nič hodné;
7. dávnoveký, staroveký, dávny: s-é časy; s-í Slovania, s-í Gréci; s-á pravda; s-é obchodné cesty (Jil.);
8. predošlý, bývalý, niekdajší (op. nový): s. spoločenský poriadok; Niekde nás len zavezú, a to iste bude naše staré miesto. (Tomašč.); s. rok ktorý uplynul, minulý;
9. opotrebovaný, dlho používaný, nenový (op. nový): s-é šaty, s-é topánky, s-á trať;
10. odložený, nepotrebný: s-é papiere, s-é železo
● hovor. hádzať niečo do s-ého železa pokladať to za nepotrebné;
11. zastaraný, nepoužívaný (op. nový): s-á móda, šaty s-ého strihu;
12. obvyklý, normálny: položiť niečo na s-é miesto; Nepriberal sa do starej roboty. (Švant.)
● Všetko prišlo do starých koľají vrátilo sa do pôvodného stavu.
13. dávno známy, otrepaný: s. história
● hovor. s-á pesnička známa vec;
14. dávno niečo konajúci, skúsený: s. odborník. s. komunista; slang. s. mazák (Sev.) vojak a) väzeň, ktorý už má vo svojom prostredí isté skúsenosti;
po starom i pri starom ako kedysi, ako predtým, ako dosiaľ: žiť, pracovať po s.; všetko ide po s.; všetko ostane pri s.;
staro prísl. k 1: vyzerať s.