stanovy -nov ž. pomn. súhrn záväzných pravidiel pre činnosť inštitúcie, organizácie ap.: s. Slovenskej akadémie vied, stanovy Matice slovenskej
stan -u m.
1. skladacia konštrukcia z nepremokavej látky slúžiaca ako prechodné prístrešie: turistický s., postaviť s.
2. hlavný s. (za vojny) hlavný veliteľ a jeho štáb;
stanový príd.: s. dielec
stanovy -nov ž. pomn.
stanový -vá -vé príd.
poriadok 1. súhrn pravidiel, predpisov: cestovný poriadok • štatút (organizačný poriadok): štatút súťaže • stanovy (súhrn záväzných pravidiel pre činnosť niečoho): stanovy spolku • artikuly (v minulosti stanovy samosprávnych územných celkov al. záujmových skupín): mestské artikuly, cechové artikuly • zastar. itinerár (cestovný poriadok)
p. aj plán 2
2. p. poradie 3. p. systém
stanovy p. poriadok 1
stanovy, -nov ž. pomn. súhrn napísaných a úradne potvrdených zásad, predpisov, smerníc, ktorých zachovávanie je záväzné pre členov nejakého spolku, inštitúcie, strany ap.: s. strany, s. I. internacionály, s. JRD, s. hasičského spolku, s. národného podniku; vzorové s.
stanový p. stan
stan, -u m.
1. skladacie prenosné zariadenie z nepremokavej látky slúžiace na prechodné ubytovanie. obyč. na nocľah v prírode: vojenský s., turistický s., poľný s.; postaviť, natiahnuť s.; zastar. rozbiť s. utáboriť sa;
2. voj. veliteľ so štábom u vyššej jednotkv v poli; hlavný s. hlavné veliteľstvo;
stanový príd.
1. patriaci k stanu. tvoriaci súčasť stanu: s-á plachta, s-é plátno; s. dielec časť stanu, ktorú možno použiť aj ako nepremokavú prikrývku;
2. skladajúci sa zo stanov. s. tábor
stanovy ž pomn pravidlá, predpisy, štatút: pany štelare tež swoge stanowy aby mohly colatowat (OCHTINÁ 1707)