Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská un

stan -u m.

1. skladacia konštrukcia z nepremokavej látky slúžiaca ako prechodné prístrešie: turistický s., postaviť s.

2. hlavný s. (za vojny) hlavný veliteľ a jeho štáb;

stanový príd.: s. dielec

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stan ‑u m.; stanový

stan -nu pl. N -ny m.

-an/202280±2927 1.83: substantíva m. neživ. N+A sg. 26601→24764
+643
−371
Slovan/7244 Tatran/3487 stan/1562 závan/1138 župan/1495→1013
+436
−348
balvan/684 organ/678 slogan/649 prievan/635 stojan/629 Taliban/585 Pakistan/499 Afganistan/434 (88/5528)

-aň/41593±20 5.58: verbá imp. dok. 2. os. sg. 4953→4944
+3
−0
prest/2795 zost/822 vst/533 ost/433 st/197 zast/53 dost/50 povst/16 prist/11 zr/8 (8/26)

/461947±637 1.87: verbá imp. dok. 2. os. sg. 8271→8262
+3
−0
prestaň/2795 spomeň/842 zostaň/822 vstaň/533 naplň/437 ostaň/433 zachráň/307 staň/197 pripomeň/165 zmeň/142 zožeň/109 ospravedlň/96 učiň/83 (110/1301)

stan skladacie prenosné prístrešie z nepremokavej látky slúžiace na prechodné ubytovanie: vojenský stan; pri vode si deti postavili stanšiator (prenosné prístrešie slúžiace na predaj al. aj na bývanie): jarmočné šiatre; cigánsky šiator; bývať pod šiatrom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stan, -u m.

1. skladacie prenosné zariadenie z nepremokavej látky slúžiace na prechodné ubytovanie. obyč. na nocľah v prírode: vojenský s., turistický s., poľný s.; postaviť, natiahnuť s.; zastar. rozbiť s. utáboriť sa;

2. voj. veliteľ so štábom u vyššej jednotkv v poli; hlavný s. hlavné veliteľstvo;

stanový príd.

1. patriaci k stanu. tvoriaci súčasť stanu: s-á plachta, s-é plátno; s. dielec časť stanu, ktorú možno použiť aj ako nepremokavú prikrývku;

2. skladajúci sa zo stanov. s. tábor

stan1 m
1. príbytok, bývanie; prístrešok: stan ze zzawesidly zakrjwa scénu; kdy do pole witahnu (vojaci), bywagj ssance stawane a stany (:ssatry:) koljki roztahowane (KoB 1666); (Kristus) rozborjl diabla stany (PoP 1723-24); prudkeho ohne plamen natolik se rozmohol, že wsscki stani, masstale a obilne skladi spalene gsau; gjž se cele wogsko prič ubjralo a stani swe ztrhlo (PT 1796)
L. giž kdo nechce zle umriti, kdo nechce do pekla sstupiti, nech učiny sobe prately mamony, neprawosti, aby když zhině, prigali ho do wečnich stanůw (SK 1697 náb) do večného zatratenia
2. náb svätostánok: kdož buďe bíwaťi w stánu Twogém? (BN 1789); -ček dem k 1: tentoriolum: pristressek, stánček, ssátorček (KS 1763)

stan2 m horná časť ženskej košele (bez rukávov): Katruszy na laket sukna czierneho na stan den 40 (RADVAŇ 1608); dwe sukne ženske, gedna ssamlatowa s černim stanom za(matowim), druha klinczoweg ffarbi s černim stanom zamatowim (L. VIESKA 1612); k tomu stan fgalkoweg barwj aksamgetowy zlatimj uherskimj csipkamj wipramowany (ZVOLEN 1709 E); rovným spůsobem z hollandsského sukna a kromrasu nemecké sukne, vipramované s dluhými z fišpanu učiněnými pjsky stánj (P. BYSTRICA 1723 E)

Stan_1 Stan Stan_2 Stan
stan
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) stan
G (bez) stanu
D (k) stanu
A (vidím) stan
L (o) stane
I (so) stanom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) stany
G (bez) stanov
D (k) stanom
A (vidím) stany
L (o) stanoch
I (so) stanmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko STAN sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 1×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum PRI ŽEL. STAN. v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
BARCA
Urbanonymum ST. MAŠA-ČER. STAN. v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
KROMPACHY

Zvukové nahrávky niektorých slov

ďaleko od stanu, povedal loin de ma tente, dit
dosť ďaleko od stanu assez loin de ma tente
mŕtveho k jeho stanu le mort vers sa tente
plachiet pre karavany, stanov des auvents pour caravanes, des tentes
plátno na našom stane toiles de notre tente
pobrežie a staň sa la côte, et fais -toi
posledná noc pod stanmi la dernière nuit sous les tentes
stanu iba dva razy sa tente que deux fois
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu