dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • hore • nahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahor • dovrchu: rýchlo kráčal dovrchu • navrch: vystrčila ruku dlaňou navrch • dovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysoka • expr.: stĺpom • stĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dym • dupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými
2. p. hore 2, 3
stĺpkom, stĺpom p. dohora 1
stĺpom prísl. expr.
1. priamo hore, rovno dohora, do výšky: Z komína sa valil stĺpom rovný dym. (Vaj.)
2. meravo, nehybne, strnule, ako stĺp: Ja stojím stĺpom v stíne dlhom osamelého topoľa. (Kras.)
● oči mu stĺpom stoja, hľadia (Jes., Ondr.) a) pozerá, hľadí vyjavene, prekvapene, s vytreštenými očami; b) je mŕtvy, zomrel