stĺpkom prísl.
● oči mu stáli s. meravo hľadel
dohora 1. smerom k vyššie položenému miestu, smerom k nebu, smerom do výšky (op. dolu, nadol) • hore • nahor: výťah pomaly stúpal dohora, hore; všetci zdvihli ruky hore; hlavu vyvrátil dozadu a hľadel dohora, nahor • dovrchu: rýchlo kráčal dovrchu • navrch: vystrčila ruku dlaňou navrch • dovysoka (do výšky): obhorené kmene čneli dovysoka • expr.: stĺpom • stĺpkom (rovno dohora): z komína sa stĺpom, stĺpkom valil hustý dym • dupkom (rovno dohora, v súvislosti s vlasmi, s očami): vlasy mu stáli dupkom; hľadela očami dupkom obrátenými
2. p. hore 2, 3
stĺpkom, stĺpom p. dohora 1
stĺpkom prísl. nehybne, zmeravene, meravo, strnule, uprene: Stĺpkom zoslal bol stáť. (Hviezd.) V skaliska štít stĺpkom uprel zrak. (Hviezd.) Oči stĺpkom hľadia dolu na dolinu. (Pláv.)
● hovor. oči mu stĺpkom stoja a) pozerá ako vyjavený, s vytreštenými očami (od strachu, hrôzy, úžasu, od zlosti, od prekvapenia); b) je mŕtvy; oči sa mu stĺpkom obracajú umiera, dokonáva
stĺpkom prísl F. oči s. stáli meravo hľadeli: ocsi stlpkom stáli (dobytku), ussi, rohi a pisk chladol a ukazowala se opuchlina zwenku na hlawe (ŠkD 1775)