stĺp, -a/-u m.
1. tyč, žrď upevnená obyč. v zemi, vertikálne stojaca, zhotovená z rozličného materiálu, majúca rozličný tvar a veľkosť: drevený, železný, železobetónový s.; elektrický s. na ktorom sú pripevnené drôty s elektrickým prúdom; telefónny, telegrafný s. s telefónnymi drôtmi; hraničný s. na rozhraní dvoch území; Za stromom vidieť niekoľko stĺpov z budúceho lešenia. (Karv.) Tých niekoľko dní prežijem už i vo väzení, hoci i na stĺpe ako Stylites. (Vaj.) Mohla by sa hrada tam v pivnici podoprieť stĺpom. (Kuk.);
stav., archit. nosný pilier na stavbe: gotický, korintský, iónsky, dórsky s.; priečelný s., podporný, nosný s., chrámový s.; pren. s. ohňa, plameňa, ohnivý s. vysoko šľahajúci, veľký oheň; s. dymu, prachu veľký kúdol dymu, prachu; Z kotlárne vyskočil biely stĺp pary (Urb.) para vyšľahla do výšky.
● expr. stáť ako s. a) nepohnuto; pevne; b) zarazený, zmeravený od prekvapenia, hrôzy, ľaku; ostať, zostať ako s. zmeravieť, stŕpnuť od ľaku, hrôzy, prekvapenia; (zostať) stáť ako soľný s., obrátiť sa, premeniť sa na soľný s. zmeravieť, stŕpnuť od strachu, od ľaku, od hrôzy; stoja ako stĺpy v plote (Šteinh.) opustení, osamotení; expr. nohy ako s-y (Vaj., Ráz.) mocné, silné;
2. trochu zastar. pomník, pylón, obelisk; pamätník: Iné národy víťazoslávne pamätné stĺpy nestavali. (Štúr); víťazný stĺp cisára Marka Aurélia v Ríme;
3. kniž. opora, základ, najdôležitejší prvok niečoho (o významných ľuďoch, dielach ap.): Sládkovičov Detvan — stĺp slovenskej literatúry. (Škult) Ktorí inokedy bývali stĺpmi farárovej politiky v dedine, dnes rozknísali sa zlým hnevom. (Jil.);
stĺpový príd.: s-á lampa zavesená, pripevnená na stĺpe; s. dvor ohradený stĺpmi; s. pomník v podobe stĺpa; s-á sieň;
stĺpik, -a i stĺpok, -pka m. zdrob. k 1;
stĺpisko, -a str. i m. zvel. k 1
stĺpik, -a m.
1. zdrob. malý stĺp; podstavček: Uviazal koňa o stĺpik v záhrade. (Kuk.) Na priečelí, na stĺpikoch podstienky-verandičky kričali modré krčiažky. (Tat.) Sedel pokojne a skromne vydlabával tvary do stĺpika z dreva. (Fig.) Na vysokých bielych podstavcoch a stĺpikoch sa rozostavili bohyne a víly. (Kuk.); stol. okenný s. ktorý rozdeľuje okno po šírke;
2. útvar, ktorý vzniká rozličným spájaním niekoľkých radov očiek pri ručných prácach, napr. pri háčkovaní; spôsob spájania očiek pri pletení (napr. čipiek): štvoročkový lícny s.;
3. malý, menší stĺpec: fyz. ortuťový s.;
novin. stĺpec;
stlpikový príd.: archit. s-á špaleta