stĺp -a m.
1. vys. hrubá tyč, kôl, obyč. stojaci v zemi: drevený s., povala podopretá s-m; s-y elektrického vedenia stožiare; → morový s.;
pren. s. dymu, prachu vysoký kúdol
2. zvislý (nosný) prvok stav. konštrukcie, pilier: nosný s.; iónsky, korintský s.;
pren. kniž. najdôležitejší činiteľ, opora: s-y našej literatúry
● nohy ako s-y hrubé; → stáť ako (soľný) s.;
stĺpový príd. k 2: s-á sieň so stĺpmi;
stĺpik -a m. zdrob.
1. malý stĺp: s-y zábradlia, oplotenia
2. čo pripomína malý stĺp: krátky, dlhý s. útvar pri háčkovaní; motor. nosná časť strechy osob. auta;
stĺpisko -a -pisk s., v jedn. i m. zvel.
stĺp stĺpa pl. N stĺpy I stĺpmi m.
opora 1. čo slúži na podopretie niečoho • podpora • podpera: drevená opora, podpora, podpera stropu
2. čo morálne, duchovne al. materiálne pomáha, podopiera • podpora • pomoc: v rodičoch vždy našiel morálnu oporu, podporu, pomoc • posila (čo duchovne posilňuje, povzbudzuje): jediná pracovná opora, posila • kniž. záštita • publ. bašta • pren.: pilier • stĺp: duchovný pilier, stĺp hnutia • pren.: kameň • záchytný bod • chrbtová kosť
stĺp 1. voľne stojaca vyššia hrubšia tyč, obyč. upevnená v zemi: telefónny, telegrafný stĺp; hrada podopretá stĺpom; morový stĺp (pamätník obetí moru) • stožiar (vysoký stĺp al. konštrukcia stĺpov na upevnenie niečoho): lodný stožiar, stožiar elektrického vedenia • sťažeň (stĺp na pripevnenie lodných plachiet, vlajok a pod.): vytiahnuť zástavu na stožiar • obelisk (vysoký štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy): víťazný obelisk • hovor. kandeláber (stĺp na pouličné lampy, zástavy a pod.) • stav. pylón (ozdobný stĺp tvaru zrezaného ihlana)
2. nosný prvok stavebnej konštrukcie: chrámové stĺpy • pilier (stĺpová opora stavebnej konštrukcie): betónový pilier • stav. pilóta (stĺp vpravený do zeme): mostné pilóty
3. p. opora 2
stŕpnuť 1. stať sa (prechodne) nehybným, meravým, stŕpnutým (z vonkajších fyziologických príčin) • zmeravieť: ruky, nohy mu v nepohodlnej polohe stŕpli, zmeraveli • zdrevenieť (stať sa nehybným ako drevo): prsty od mrazu zdreveneli • stuhnúť • potŕpnuť: svalstvo na šiji stuhlo, potŕplo • kniž.: strnúť • ustrnúť: celý (u)strnul • zried. zatŕpnuť: zatŕpnuté údy • znehybnieť (stať sa nehybným; prechodne al. trvalo): kĺby mu znehybneli • skľavieť (stať sa kľavým, obyč. od zimy): ruky mu skľavejú • zmŕtvieť (stať sa podobným mŕtvemu): tvár v hlbokom spánku zmŕtvela • skamenieť (stať sa nehybným ako kameň) • postŕpať (postupne, na viacerých miestach)
2. stať sa na chvíľu nehybným, meravým od silného (obyč. záporného) citového hnutia • zmeravieť • stuhnúť • znehybnieť: stŕpnuť, zmeravieť od ľaku; stuhnúť, znehybnieť od strachu, úžasu • kniž.: ustrnúť • strnúť • fraz. expr.: ostať ako obarený/ovalený • ostať ako soľný stĺp: od prekvapenia ostal ako obarený, ako soľný stĺp • zdúpnieť: zdúpnel od hrôzy, nad nespravodlivosťou • zamrieť (o zvuku, o pohybe): smiech zamrel na perách • pren.: zmrznúť • zamrznúť (od strachu, hrôzy)
zmeravieť stať sa nehybným, meravým (z fyziologických al. duševných príčin) • znehybnieť • stŕpnuť: nohy zmeraveli, stŕpli od zimy; jazyk mi zmeravel, znehybnel, stŕpol od hrôzy • stuhnúť • zdrevenieť: prsty stuhli, zdreveneli od zimy; stuhnúť od strachu • okľavieť • skľavieť (od zimy, chladu): prsty mi okľaveli, skľaveli • ochrnúť • ochromieť (stať sa neschopným pohybu): nohy akoby ochrnuli, ochromeli • ustrnúť • zdúpnieť • zried. zdrepenieť (Jesenský; z duševných pohnútok): ustrnúť nad toľkou krásou; zdúpnieť, zdrepenieť od údivu • expr. zamrieť (náhle prestať znieť, prestať tĺcť): hlas zamrel na perách; srdce zamrelo od úžasu • expr. skremenieť: údy mu skremeneli • zmŕtvieť: nohy mu zmŕtveli • fraz.: ostať ako obarený/ako zarezaný • ostať ako soľný stĺp (z duševných pohnútok) • pren. primrznúť: asi mu jazyk primrzol
p. aj naľakať sa
stĺp, -a/-u m.
1. tyč, žrď upevnená obyč. v zemi, vertikálne stojaca, zhotovená z rozličného materiálu, majúca rozličný tvar a veľkosť: drevený, železný, železobetónový s.; elektrický s. na ktorom sú pripevnené drôty s elektrickým prúdom; telefónny, telegrafný s. s telefónnymi drôtmi; hraničný s. na rozhraní dvoch území; Za stromom vidieť niekoľko stĺpov z budúceho lešenia. (Karv.) Tých niekoľko dní prežijem už i vo väzení, hoci i na stĺpe ako Stylites. (Vaj.) Mohla by sa hrada tam v pivnici podoprieť stĺpom. (Kuk.);
stav., archit. nosný pilier na stavbe: gotický, korintský, iónsky, dórsky s.; priečelný s., podporný, nosný s., chrámový s.; pren. s. ohňa, plameňa, ohnivý s. vysoko šľahajúci, veľký oheň; s. dymu, prachu veľký kúdol dymu, prachu; Z kotlárne vyskočil biely stĺp pary (Urb.) para vyšľahla do výšky.
● expr. stáť ako s. a) nepohnuto; pevne; b) zarazený, zmeravený od prekvapenia, hrôzy, ľaku; ostať, zostať ako s. zmeravieť, stŕpnuť od ľaku, hrôzy, prekvapenia; (zostať) stáť ako soľný s., obrátiť sa, premeniť sa na soľný s. zmeravieť, stŕpnuť od strachu, od ľaku, od hrôzy; stoja ako stĺpy v plote (Šteinh.) opustení, osamotení; expr. nohy ako s-y (Vaj., Ráz.) mocné, silné;
2. trochu zastar. pomník, pylón, obelisk; pamätník: Iné národy víťazoslávne pamätné stĺpy nestavali. (Štúr); víťazný stĺp cisára Marka Aurélia v Ríme;
3. kniž. opora, základ, najdôležitejší prvok niečoho (o významných ľuďoch, dielach ap.): Sládkovičov Detvan — stĺp slovenskej literatúry. (Škult) Ktorí inokedy bývali stĺpmi farárovej politiky v dedine, dnes rozknísali sa zlým hnevom. (Jil.);
stĺpový príd.: s-á lampa zavesená, pripevnená na stĺpe; s. dvor ohradený stĺpmi; s. pomník v podobe stĺpa; s-á sieň;
stĺpik, -a i stĺpok, -pka m. zdrob. k 1;
stĺpisko, -a str. i m. zvel. k 1
slúp p. stĺp
stĺp [stĺp, s(t)lúp] m 1. vysoká hrubá tyč, kôl, obyč. stojaci v zemi: Dežericky Andraš staršy, priduce samopati na grunt exponentis, a magice sekeru w ruku, tamže stlupy, ktere tenže exponens wistawil, podrubuwal (DEŽERICE 1671); na nemž (na šífe) wyzdwižen býwa slup odewssad od kragj lody prowazy zupewnény (OP 1685); dali zme na meskuo humno, kdi pod hradi stlp podbigali, nebo sa stienka mala wiwratiti, gedon ssin na klini d 42 (KRUPINA 1706); palus: kul et tyč, stlúp, sstek (KS 1763); ohlydagice se (manželka Lotowa) wssetečne na Sodomu, na solny stlup se obratila (CS 18. st); x. pren w stlupu oblakowem wudce gegich bil gsi (Bože) pres den a w stlupu ohniwem pres noc (MS 1758) L. medzný s. hraničný znak: trifinium: mjsto, kde se troge meze scházagú, troghránnaty stlúp mezny (KS 1763); rúrový s. vodovodná rúra; žľab: salientes: rúrowy stlúp, aneb cywka, prez kterú woda wyskakuge (KS 1763); s-y Herkulesa morská úžina medzi južným cípom Hispánie a Afrikou, dnes Gibraltár: (krajina) gmeno swe dosahla od reki, ktera pri slupjch Herkulesa, temer na tom mjste, kterežto more Tharsis od welke Afriki odtrhlo, wpada (PT 1778); ohavný s. pranier: (búritelia Ondrej Krička a Martin Hlasny) zde po tri dni pod ohavnym stlupem druhym všem k vystraze predstaveni, potom ale do segedinskeho žalare na pol roka oduseni a naveky odtuto vyobcuvani a vyvrženi ste (RUŽOMBEROK 1786 DPB) F. stáť ako (drevený) s. byť zmeravený od prekvapenia, hrôzy, strachu: abys nestál gak aneb drewenny stlúp (KrP 1760); stála ništmeňéj i potem jak stlp (BR 1785) 2. kolmý (nosný) prvok stavebnej konštrukcie, pilier: sublica: slúp pod mostem (NP 17. st); ya (:grof Balassa Pál:) budem od tich kolumni aneb stlupou od sstrewicze sstiriczet penezi platit (ORLOVÉ 1729); anteris: kaménny, nebo drewénny stlúp, aneb noha, na kteru stawagú staweni; domus columnis incumbit: na stlúpoch stogj dúm; columen: stlúp, pódpora, planer, pilár; columnifer: nosycy stlúp (KS 1763) L. nebeské s-y nebo, nebeská klenba, nebeské pásmo: hle, pred kterym se stlpowe nebeske trasu, ono same (dieťatko) od welikeg zimi pro nasse hrichy nahe se trasge (MS 1758); sklepový s. klenutie, klenba: caelum: podnebj, sklep, stlúp sklepowy (KS 1763) F. byť položený na oceľových s-och na pevnom základe: nazdawate sa, že zdrawi wasse gest na ocelowych stlupoch položene? (MS 1758) 3. pomník, pylón, obelisk; pamätník: wistawugj se stlupi a napysy hrobowe (KoB 1666); nedaleko od stareho Kayru gsu starodawné stlúpy na stiry uhly stawané a wysoké, wnútry prázne, do kterych se kralowé pochowáwaly egyptsky (KrP 1760); obeliscus: wysoky - teňky, okrúhly a sspicaty stlúp, rožnjk, pamatny stlúp (KS 1763); podobních stlpuv pri Cahiri a Memphisi mnoho jest, jinšé prazné zňútra a tito bili hrobi králuv (BR 1785) L. obrazový s. socha, modla: klaňágte se obrazowému stlúpu zlatému, ktery pozdwjhel Nabuchodonozor král (KB 1756) 4. opora, základ, najdôležitejší prvok niečoho: weliki byl náss swaty pastýr Basilius, znamenity rečnjk, učitel a neporussitedlni slup wjry katoljcké (VP 1764); pretož wzali (:mladý knezi:) knižku a i roznesli, abi nebo sir do neg zawíňali, nebo fagki listmi geg zapaluwali, nebo ag ukazuwali, gaký stlp litterného slowenského umeňá w Naháči powstal (BA 1789); mnozy sebe predkladagu, mi sme ze znameniteg starodawneg familie, nassy predkowe biwaly slawny witazi, kraginske stlpy, radcowe kralowsky (MiK 18. st) 5. rastlinné steblo, stržeň: scapus: stlúp základny, stupka bylinowá, stupkowy hrozen (KS 1763); -ový príd 1. k 1: peristylium vel peristylum: z stlupama ozdobene staweni, stlúpowy okolo dúm (KS 1763) 2. k 2: basis: podstawek, podpora, stlúpowy základ, pata stlúpowá; columnaris: stlúpowy, podperowy; octastylum et octastylon: osem stlúpowy, na osem stlúpoch stogjcy (KS 1763); columnatus: slaupovy (LD 18. st) 3. vysoký: perones vulgo kapcze stlpowe magni per d 27 (TURIEC 1653); krpcze stlpowe welke d 42, podstlpowge d 36 (LIPTOV 1679 E); -ek, -ik m dem 1. malý al. menší stĺp, kolík: z hyntowa stlpikou menssich bočznich z hyntowa zeleznych (O. KAMEŇ 1664 E); stlpykj dubowe falsowane na 7 oknjech (TRENČÍN 1694); tamze na dwore pri plote od piwowara krmnik z gedloweho drewa na stlupkoch wistaweny 1 (TRENČÍN 1713); nowe kamenj prywestj se musy na ty kamene slupiky pod kachle (DUBNICA n. V. 1722); columella a columna: maly stlúp, stlúpek, stlúpček (KS 1763) L. panvicový s. ložisko, v ktorom sú upevnené reťaze váhových misiek: librile: panwicowy stlúpek (KS 1763) 2. rastlinné steblo, stržeň: herba cauli vel scapo innititur: zelyna na hlubik, neb stlupik se podpiera (KoB 1666); paratella: lesny ssťawjk, slúpjk (:bylina:) (KS 1763); -ček, -eček, -iček m dem malý al. menší stĺp, stĺpik: do pitwora yduce nachazy se pry dolnych zchodach ze slupičkamy pawlačka mala gedna (DUBNICA n. V. 1723); udeláss (:Moyžjss:) y switnjk ukowany z zlata nagčistotňégssyho stlúpček geho, y pruti (KB 1757); columella a columna: maly stlúp, stlúpek, stlúpček (KS 1763); anebo ostruhag na sstiri hrany sstiri stlupečky a powrtag w nich 5 anebo 6 djr (BiN 1799)