Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stúpiť -i, stupiť -í dok.

1. položiť chodidlo nohy niekde, do istej polohy, šliapnuť: s. na koberec, s. na sklo, s. (si) na špičky, prsty; s. na pedál stlačiť pedál; s. niekomu na otlak i fraz. expr. dotknúť sa niečieho citlivého miesta

2. urobiť krok, podísť, kročiť: nepozerá, kde s-i, s-í; kde s-i, s-í, tam zanechá stopu

3. vojsť (význ. 1), vkročiť, vstúpiť: s. do vody

● expr.: s. niekomu na prsty, na krk zamedziť vyčíňanie niekoho; s. niekomu do svedomia pokarhať ho; niet kde s. niet voľného miesta;

nedok. stúpať -a

stúpiť -pi -pia stúp! -pil -piac -penie dok.

stúpať, -a, -ajú, rozk. stúpaj nedok.

1. ísť, kráčať smerom hore, dohora, vystupovať do výšky: s. po schodoch, schodíkmi, hore schodmi, hore lesom; Stúpal som strmou ulicou. (Žáry) Išli za sebou, stúpajúc hore príkrym svahom. (Pláv.) Rušeň namáhavo stúpal do kopcov. (Sev.); pren. Podporovaný vysokopostavenou osobou, stúpal zo schodíka na schodík (Vaj.) postupoval v služobnom postavení.

2. (o ceste, svahu ap.) viesť smerom nahor, pozvoľna al. príkro sa zdvíhať, mať stúpanie: Vpravo nízkym krovím stúpa ledva viditeľný chodník šikmo nahor. (Vaj.) Cesta stúpa do výšky. (Al.) Poľské svahy Piľska stúpali k hraniciam. (Urb.) Skoro po nebeskú klenbu stúpali polia. (Švant.)

3. pohybovať sa smerom hore, dvíhať sa, nadobúdať vyššiu polohu: Slnko pomaly stúpalo hore vrchmi. (Fig.) Aero [lietadlo] stúpa hor’ do výšky. (Šteinh.); voda, hladina vody stúpa; para, dym, hmla stúpa; ortuť stúpa (v teplomere); Teplý, suchý vzduch stúpal z radiátorov. (Min.) Z obrobených polí stúpala vlhká vôňa. (Zel.); pren. víno stúpa do hlavy (Kuk.) spôsobuje závrat; Červeň stúpa do tvári (Kuk.) tvár červenie, rozpaľuje sa. Do svalov mu stúpa sila (Žáry) silnie. Radosť zo šťastia stúpala chlapcom do hlavy. (Švant.)

4. zväčšovať sa čo do počtu, množstva, ceny, intenzity, sily, významu ap.: mzdy, platy, ceny stúpajú, akcie stúpajú; životné náklady stúpajú, životná úroveň stúpa; produktivita práce stúpa; teplota, tlak, horúčka stúpa; drahota stúpa (Švant.); Svätopluk cítil, ako v ňom stúpa zášť a hnev proti Nemcom. (Jégé) Rozhorčenosť pracujúceho ľudu stúpa. (Fr. Kráľ) Nálada stúpala z hodiny na hodinu. (Letz) Agnešina úzkosť o syna stúpa a klesá ako na vlnách. (Zát.); pren. Pán Eduš stúpa v priazni županovej (Kuk.) teší sa väčšej a väčšej priazni. Majiteľ panstva stúpal v očiach stolice (Kuk.) získaval vážnosť.

5. ísť, kráčať, uberať sa: Stúpa si ľahostajne z nohy na nohu, hundrúc čosi pod nosom. (Kuk.) Tri dni a tri noci stúpali bratia spolu, až prišli na krížne cesty- (Dobš.) Veselo stúpal lúkami. (Vaj.) V krpcoch sa tak ľahko stúpa. (Hviezd.)

6. (na čo, do čoho, po čom) klásť nohu na niečo, do niečoho, šliapať, našľapovať: s. niekomu na nohu, po nohách; A ty mi nestúpaj po čižmách. (Ráz.) Pri hovore jednostaj stúpa Marošovi na plátenky. (Ráz.) Jeho mocné nohy neprestávali pravidelne stúpať na podnože. (Vaj.)

● s. niekomu na päty a) byť stále pri niekom, domŕzať niekoho: Motkal sa okolo nich, krútil, stúpal im na päty. (Ráz.-Mart.) Akej slečinke si to stúpal na päty? (Fr. Kráľ); b) prenasledovať, stíhať niekoho, tiesniť niekoho: Červená armáda Hitlerovi už stúpa na päty. (Mor.); expr. s. niekomu na krk potláčať, utláčať, obmedzovať niekoho, robiť niekomu násilie; hovor. s. niekomu do svedomia vyčítať niekomu niečo, hrešiť niekoho; hovor. s. niekomu do poctivosti urážať niekoho;

dok. k 2, 3 stúpnuť;

k 6 stúpiť

stúpiť, -i, -ia dok.

1. (na čo, zried. na koho i bezpredm.) položiť chodidlo nohy, nohu na niečo, na niekoho: s. niekomu na nohu, na prsty, na pätu; s. na otlak; Stúpila na sekeru. (Mih.) Ja že ste na sklo stúpili. (Podj.) A som nestúpil na Vás? (Kuk.) V povstaní stúpil na mínu a bolo po ňom. (Bedn.) Pri každom kroku rozmýšľal, ako má stúpiť. (Kal.)

● s. niekomu na prsty, na krk urobiť koniec vyčíňaniu niekoho, zamedziť vyčíňanie niekoho; s. niekomu na šiju (A. Mat.) zvíťaziť nad niekým;

2. urobiť, spraviť krok, kročiť, pohnúť sa z miesta, podísť: s. dopredu, naľavo, napravo; Stúpila pomimo jarku, zarasteného kvietím poľným. (Tim.) Kde len stúpim, rastie trávka. (J. Mat.) Nebudem sa obzerať, kam stúpiť. (Kuk.)

● expr. nevie, na ktorú nohu stúpiť (Kuk.) je celý zmätený, vyvedený z rovnováhy;

3. (na čo, do čoho) vkročiť, vstúpiť, vojsť: Stúpila oboma nohami do potoka. (Ondr.) Chcela stúpiť do snehu, lebo chodník je úzky. (Kuk.) Bude stratený, ak na lúku stúpi. (Ondr.) Nikdy sa neodvážil stúpiť na chodník. (Pláv.)

● hovor. s. niekomu do poctivosti uraziť niekoho; s. niekomu do svedomia dôrazne vyčítať niekomu niečo, vyhrešiť ho; s. niekomu do koľaje, do stôp (Kuk., Záb.) nasledovať niekoho; neos. do hlavy mu stúpilo (Tat.), stúpila mu sláva do hlavy (Jes.) spyšnel;

nedok. stúpať

stúpiť dk
1. na čo položiť chodidlo nohy niekde, na niečo, šliapnuť: medicamen de amore: wezmy geg (milej) wlas a pilne hled, kdež prawu nohu stupy (LR1 17. st); fatens ohen obhrabal tak, že potom stupil na nohu maczochinu (KRUPINA 1741); máli geden z wás oprawdiwu wjru, necht stúpi na to ohniwé uhlý (VP 1764); nelitostiwe a tiransky za wlasy mnia chitil, po zemi wlaczil, na prsa kolenem stupil (PUKANEC 18. st) kľakol
F. y to slyssal (svedok), kdy actorowy (Jakub Litvín) na očzy nametal, že ge nehodnj do geho stupele stupitj (ZVOLEN 1644) stojí (morálne) nižšie; když ti gednuc smrt podwodna do strmeňa stupi potem te y plny messec od neg newikupi (GŠ 1758) vojde do cesty
2. urobiť krok, podísť, kročiť: dyetky y cželed wizdwihnutimy ruky cnostne pred stuol stupity a récy magy (BK 1581); wčil k pátému boskému prikázáňú stúpme (BN 1789) začnime sa ním zaoberať
L. dolu s. zostúpiť: bilo mne dowoleno na toto kolo wistupitj, werim, že mne bude dovoleno ag s neho dole stupit (CA 1780); hnedky po rebríku sem dolu zticha šel, já sem dolu stúpil, chtíc zvedeti více (ASL 1781)
F. žiwot y smrt ma na wuli, k čemu chce, ňech stupi (GV 1755) nech si sám zvolí rozhodnutie
3. vojsť, vkročiť, vstúpiť niekam: (žena) stupyla do pocztyweho mesteczka Nadassa do prybytku pana rychtara (TRSTÍN 1652); (Spasiteľ) mocne, smele stúpil do pekel (CC 1655); pustewnik do búdy swég stúpil; Waclaw do chrámu swatich stúpit se chystal (PeP 1770); ( 1771); jak Benjamina uhlédel Jozeff, počal plakaty a stupil do druhej izby (PrW 1780);
x. pren náb Gežiss se k otcy nawráťil, na kralowstwý wečne stúpil (CC 1655) dostal sa do neba
F. táto pak blaziňwá domneňy gen z neumelosti stúpyli do hlawy Calvinusoweg (PP 1734) prišli mu na um; když sud tento prawý včiniss, stup málo do swedomj twého (SSt 1742) kajaj sa; (žena) když byla do rozumu stupila, chcela krestanku byt (WP 1768) zmúdrela, dospela; této slowá až do negwnitrnegssych sspykúw stúpili (PT 1778) hlboko zapôsobili; počkám do toho času, snad wtedy do sebe stupy (MiK 18. st) uzná svoju chybu
4. začleniť sa do nej. spoločenstva: Matias Paulini od mladosti po sskolach chodil a tam w Krupine do manželstwj stupil (KRUPINA 1643) oženil sa; do domu se newrátim, ale gestly z rukú pusten budú y hnedky do rehole stúpim (PeP 1770) stanem sa členom rehole;
x. pren i pokrvnost z vuole pana Boha mezy nas stupila (ILAVA 1541 VZ) stali sme sa pokrvnými príbuznými
5. začať nej. činnosť, akciu: potem Pterelas, ktery do zámornyho bogowány stúpyce z Nestorem, pre smelost ducha a silu tela w milosti kwitnúl u samého Achillesa (PT 1778); taky, ktery essče neslužily a w neznamem miste do služby stupit chczu, mosa od sweg mistečneg wrchnosti wiswečeni sweho stawu wipitat (NJ 1785-88)
L. pustil sem Geho Milosti mogu zem vrečytu, aby predgmenowany do vžitku teg zeme stupily (ŠTIAVNIČKA 1688) začali ju užívať; po geho (tyranovej) smrtj, gak geho syn na panstwy stúpyl (RW 1702) začal panovať
6. dostať sa smerom hore, vystúpiť niekam: ascendere rostra: stupit na kancel (HD 1706-07); podte a stupte spolu se mnu w tomto swatim puste na horu Pane (SPr 1783)
7. dosiahnuť ďalší stupeň, postúpiť: ascendere in classem altiorem: do wyssý sskoly stupiti (WU 1750); -ovať ndk k 2:
L. (cesta) pres les gduce prichazy a dotikuge se gedneho welikeho stareho duba, podle ktereho dolu stupuge a prichazy rowne do doliny (ZVOLEN 1567) smeruje nadol; kdybi slunce časem nyzssé nestupowalo, any my samy zdraweho trwáňy bu sme nemohly myti (PP 1734) nezapadalo; k 3: bodaj si ti bola do mogeg sestrienho domu nestupowala (DUBOVÉ 1757); k 4: cy z dobreg wuly a ne s prynuceným do stawu manželskeho stupugess (AgS 1708); k 5:
F. geden druhímu nema do rečy stupowat ( 1667) prerušovať sa v reči; k 6: studna stupuwala ze zeme, skropuicze wssetek okrsslek zema (PeP 1771) vyvierala; stupovať sa ndk zried stávať sa chudším, strácať sa: gracilesco: chudnem, tenssym se, stupugem se (KS 1763)