stúpenec -nca m. kto je niekomu, niečomu naklonený, kto sa stavia za niekoho, niečo, prívrženec; zástanca: s. realizmu, reforiem, s-i ekologického hnutia;
stúpenkyňa -e -kýň ž.
stúpenec -nca pl. N -nci m.
stúpenec kto sa stavia za niekoho, za niečo, kto podporuje niekoho, niečo • prívrženec: Štúrovi stúpenci; prívrženci demokracie • zástanca: bol zástancom nenásilných riešení • nasledovateľ • nasledovník • pokračovateľ (kto nasleduje niekoho ako vzor): mať umeleckých nasledovateľov, nasledovníkov, pokračovateľov • žiak: Metodovi žiaci • odchovanec (kto bol niekým vychovaný): odchovanci Štúra • vyznávač (kto sa k niekomu, niečomu hlási): vyznávači islamu • škola (stúpenci istého filozofického, vedeckého, umeleckého smeru): Hegelova škola • priaznivec: priaznivci hokeja • priateľ: priateľ hudby • podporovateľ: podporovateľ umenia • pren. zástavník (čelný stúpenec): zástavník novej epochy • fanúšik • expr. skalný (náruživý stúpenec istého druhu športu al. športového klubu): fanúšik futbalu, skalný Slovana • expr. kmotor • zastar. straník (Jesenská) • mn. č. svoji (ľudia, ktorých spája spoločný cieľ): pracovať medzi svojimi
stúpenec, -nca, mn. č. -nci m. ten, kto sa stavia za záujmy niekoho, za niečo, podporuje niekoho al. niečo, prívrženec, zástanca: s. mieru; s. revolúcie (Mráz); s. politickej strany (Jil.); s. socialistického realizmu (Lajč.); Bol horlivým stúpencom Štúrovým. (Vans.) Získam v tebe ďalšieho žiaka či aspoň stúpenca. (Záb.);
stúpenka, -y, -niek ž.