stolný p. stôl
stôl [-ôl, -ol, -ul] m
1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. podstavci: slysste o muzskem erbu, kterzyz gemv przyslussen gest po otney smrti, yako zyto y slaniny, zytne sskrzynie y stolce y stoly (ŽK 1473); Benczo geden stuol sobe zustawil (P. ĽUPČA 1556); obrusow tkadelskych na geden stuol w počtu no dwanast (TRENČÍN 1580; 1646); na stuol obrusmy prikrity ssagby a čtwerrohe tanjre se kladu (KoB 1666); strogil se obet pre tich wsseckich, ktery pri wečery bily a k tomu se gich gesste wic zebralo, nebo se na dwa stoly dawalo (ŽILINA 1699; 1712); pan Yeszenszky ku nawsstiweny domini fatentis prissedsse, yak se k stolu posadil, tak spokogne y sedel (PRÍBOVCE 1727); (dieťa) bolo velmi pluhavuo, až len čuo nemerkovali nan, zvlieklo sa na stuol (S. ĽUPČA 1732 CM);
x. pren cysar, gak na trawe sedel, rekl, gsu li (poslovia) lačny, co gest pred rukama, že mohu z nim na trawnjm stole z geho hrnce pogisti a hlad ukrotiti (HPP 1754) na trávniku
L. Benedik Markusch kupil poradne pred prawom sebe y swym potomkom na erek stuol mesersky nebosskeho Demetra (JELŠAVA 1595) slúžiaci na spracovanie mäsa; (počítať) skrze početné groše na početném stole (KoB 1666) na stole na počítanie, účtovníckom stole; w kamene hráme na wrchcabnjm stole, kdežto samy kunsst panuge (OP 1685) na stole určenom na staročeskú hru s kameňmi a kockami; obrusy tkacke, ktere byly dluhe, na stuol swadobny gsuce (TURIEC 1671) na stolovanie pri svadobnej hostine; triclinarius: ktery pri stole služy (HD 1706-07) kto obsluhuje stolujúcich; Geho Milosti hnedky misto za stolom daly (MARTIN 1734) usadili ho k stolu; trapeza: menjčny stúl, preménny stúl určený na menenie peňazí; (hráči) magicze swug hráczky stúl pod lypu znowa na hru penize zložily (PeP 1770) na ktorom sa hrajú hazardné hry; abacus: kredencnj stúl (GrP 1771) na ktorom sú pri hostine položené jedlá; zložjce na stul cechowski Mychael Korjtar zakažku fl 1 na mlade misterstwo (CA 1781) do cechovej pokladne;
x. náb kdy wy k tomu nebeskemu stolu geho prystupugete a geho negswategsse dary požiwat budete, pokleknete a modlite se (AgS 1708); k oltáru; w tých končinách mnoho mnostwj milionuw nabožných a k stolu Páne často pristupugjcých krestianúw se wynacházá (IA 1708) k svätému prijímaniu; (Židia) nemagj ani Geruzalem, ani chram, ani oltar, ani archu, ani stul poswatnjch chlebuw a bez tjch wecj služiti Panu Bohu se nemohlo (LKa 1736) hostiu; na teg hore Krystus Pan nakrmil pet tysicuw lidu zazračne, odkud ta gista hora nazjwa sa až podnes stolem Krista Pana a učedlnikuw geho (CS 18. st)
F. gma-li on tu swuog stuol bozeyniczsky, gest duostogen tu sedieti a gednaczem byti (ŽK 1473) funkciu boženíka; nemnohe tolare na stole brynkagy kdo pracowat leny se bez práce nie sú koláče; zleho napominat, psu na stul hlawu cpat, wždycky pes pod stul hledj ťažko je pomáhať tomu, kto o to nestojí (BV 1652); nezwanych hostj pod stul sadzagj (SiN 1678); manželka Pauka wiznala, že widela, ked Lurko uderil Beniacku, ona pak že mu ocžj zakidala blatom a lala kurwačz, nehoden sy w poctiwom stole sediet (P. ĽUPČA 1691) zdržiavať sa v slušnej spoločnosti; zle tu bywa opatrenj, kdež na stole soli neni (MBF 1721) bez soli sa ťažko žije; když budess pri cudzem stole, té zachowag wecy, ponagprw to, aby nebil rozpustily w rečy (GV 1755); na návšteve sa správaj slušne; (muž) s chudjm lazarem tak pohrdál, že gemu ani ty drobky, genž z geho stolu padali, neprjl (VP 1764) nedoprial mu nič; Andreas Holecz mnoho nakladal, do skuol takoweho (syna) wyprawal, statočne ho zaodgewal, stuol mu w školach držgawal (L. MIKULÁŠ 1770) platil mu školné; Aloyzyus wždycky takowý žiwot wedel, že w každu hodinku k stolu angelskému hodne pristupiti mohel (PiA 1782) zomrieť; nech bi mu gen stúl ustawične pod gídlámi pukal (BN 1790) aby mal vždy hojnosť
2. jedlo, strava; stolovanie: do zamku czo se ma minut pre pansky stuol (K. N. MESTO 1690) na stravu pre panstvo; mensa optima; hógny stúl (KS 1763); každi pán powinen gest prislussni stul, trunk a wssetko z počatku služby služebnikowi prislubene wždi dati (NJ 1786-88)
L. po stole po jedle: na welikich swadbach, pry welikich hostinach welka pompa po stolu (BV 1652); tehotne ženy mohu gisty po stole, neb dety wesele s toho miwagj (HL 17. st); wina strowilo se pri stole, nebo boli tam pan Sentiwani, pan Perhat sudouskiho wina od pani Duločzki zagdli 59 (KRUPINA 1706) pri jedle; convictor: učastnjk stolu, stráwnjk (WU 1750) stolovník
F. žiť, zostávať pri jednom s-e spoločne sa stravovať: w meste Lobayna zustawali dwa žaci wgedno na gedneg hospode a pri gednom stole (MS 1758); do tehože harka familie tabuly se zapisugu, kterýkolwek pri gedném stole, chlebe žigu (SO 1785); (matka) v starssieho syna Laczlawa budye k hotowyemu stolu sedaty za dwa aneb try mesycze (MARCELOVÁ 1621) bude sa stravovať; strani chlapcow, kterim se stuol w Trnawe držj, abi se gim potrebne weczy dostateczne drzalj (TRSTÍN 1658) stravujú sa; žiwot čloweka toho, kteryž mohauce pracowat, hledj k cyzymu stolu, nema počitan byti za žiwot (SP 1696) žije ako príživník; Sztranyowszky powinnen bude tuže wdowu w swem dome držat a gi pri swem stole wichowawat (ŽILINA 1699) starať sa o ňu; tri kuni ay lisski tri wzal od swedka ay ptaki kdi dostali wzdiczki a to wsseczko na swog stuol obratzal (JASENICA 1704) pre vlastnú potrebu; stul pak spoleczni držali prednegšy, s mima podlegšy obzlašne spolu w drabskeg izbe (PRUSKÉ 1718) spoločne stolovali; benedicere mensam: k stolu se modliti (WU 1750) požehnávať pokrm pred jedením; páňi pre swe chiry blaznow pri stole chowagu (GV 1755) vydržiavajú si; branj mne geho hul, krmj mne geho stul (MiK 18. st) stará sa mi o stravu
3. funkcia, úrad: my rychtar a wssecka poctiwa radda mesta tohoto slibugeme y to, že žadne wecy potagemne, ktere se w stole poctiwem radnem dokonawagj a zawiragj, wen nazgewno newyneseme (RUŽOMBEROK 1642) pri zasadaní rady; nowy cechmister hned po wiwoleni swem ma sobe zo swich spolumistrow k stolu swemu tolko prisažnych wywolity, kolko potreba bude ukazowat (CA 1675); ket som gjm oddal do stola mandat, wssecy nosy obesily a žaden nisst newrawel (LACLAVÁ 1718) zložil som funkciu; za rychtarstwy Gunda Martina predstupil spolu nass obywatel pred stuol rychtarsky, že odkupil od Kukurdy dolnyu sstwrtinu (ČAJKOV 1721) pred richtára; -ový, -ný príd k 1: trapezophoron: strnoži pod stolem aneb stolowá noha (KS 1763); dúm, abi w nem príležité bidlo bilo, musí biťi wnitrňe zaopatrený stolem, stolicámi, sem prislúchá wsséliký rad kuchínský, swétničný, stolný osobitňe (BPr 1787); stolove solnički, suľ v kuchni, v komore v sudku (MVV 1779-85); Anni stolowe pak hodiny a poharik s flasskamy a solnickamy (zanechávam) (S. ĽUPČA 1784); dwa nowe stolne obrusy (Kur 18. st)
L. od ručnjekow stolných per den 3 (BYTČA 1616) obrúskov; poznamenanj stolowych ssat (SKALICA 1683) súboru obrusov, obrúskov ap.; triclinarius: prikrywač stolowy kto prestiera na stôl; accubita: postélka stolowá ležadlo pri stole (KS 1763); starost meg, z čjtánj wždy sobe netco pamatowati tak, abys nikdá z refektára bez negakého užitečného upamatowánj, z čjtánj stolnjho pochopeného, newycházal (MPS 1777) pri stole; prileg zatim geden poharček stolny wyna a geden poharček lanoweho olege (NN 18. st); k 2: triclinarius: obedowy, stolowy (KS 1763);
x. pren utykala w zamdleny swém zahružená misel od stolowych roskossy, temer slinu wiwolat mohúcé bohum (PT 1778) príjemných myšlienok na jedlo
L. diaetarius: stolowy služebnjk kto obsluhuje pri stolovaní; fabulae convivales: stolowé reči zertowné žartovanie pri stolovaní; trapezologia: stolná rozpráwka rozhovor pri stole; triclinium: stolowá gizba jedáleň; syssitus: stolny aneb stolowy towaryss spolustolovník (KS 1763); když do refektára wcházýss, techdy s druhými magjce sklonené oči k zemi, pobožne modlitbu stolnj wykoneg (MPS 1777) pomodli sa pred jedením; Filipp, špaňelský král, stolowímu swému bláznowi na rúcho kázal dáťi 26 koronuwaních penízuw (BU 1795) zabávajúcemu pri stolovaní
stolový p. stôl