Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

stisnúť -e -ú -sol dok.

1. tisnutím zovrieť, stlačiť: s-l ho v náručí objal; s. ruku pri podaní; s. zuby i fraz. premôcť sa; s. päsť, päste i fraz. prejaviť vzdor; s. plecami i fraz. prejaviť nezáujem, rezignáciu; neos. srdce, hrdlo mu s-lo mal pocit úzkosti, žiaľu

2. pritlačiť (význ. 1), stlačiť (obyč. smerom dolu): s. kľučku; s. kohútik pri výstrele; s. tlačidlo, gombík

3. expr. nasporiť, ušetriť: ťažko s-l pár korún

expr. bodaj ho s-lo žart. zahrešenie;

dok. stískať -a

// stisnúť sa

1. pritlačiť sa k sebe, zovrieť sa: pery, prsty sa mu s-li;

pren. srdce, hrdlo sa mu s-lo pocítil úzkosť, žiaľ

2. stlačiť sa: kurence sa s-li do hŕbky;

nedok. stískať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stískať ‑a ‑ajú nedok.; stískať sa

stískať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.


stískať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.

mädliť prstami al. dlaňami opakovane pritískať • žmoliť: mädlil, žmolil v rukách čiapkumrviťexpr. premŕvať: mrvil, premŕval lístky medzi prstamistláčaťstískaťžmýkať (mädliť tlakom, silou): stískala, žmýkala v rukách vreckovkuexpr.: mäkušiťmiagaťzried. omáľať: mäkušil, omáľal klobúk od nervozityhúžvaťhúžviťkrkvaťkrčiť (zároveň robiť záhyby): húžvala, krkvala zásterkuskrúcať (mädliť otáčavým pohybom): skrúcal novinynár.: mäčkaťmäždiťmadžgať


stískať sa p. tlačiť sa 2


stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

2. p. šetriť 2


šetriť 1. obmedzovať spotrebu niečoho, zbytočne nemíňať, neplytvať (op. plytvať) • sporiť: šetriť, sporiť energiou, silami; šetrí, sporí na platoch pracovníkovhovor.: šporovaťšporiťgazdovať: šporuje, šporí, gazduje s časomhovor. expr. troškáriť (nebyť štedrý, veľkorysý): netroškáril, obdaril ma bohatoexpr. škrtiť (úporne šetriť): škrtí na jedle, na platochnár. škrvačiť (Tajovský)hovor. ľutovať: neľutuje námahu, peniazenár. žgrvániť

2. robiť finančné úspory, zhromažďovať peniaze, majetok (op. rozhadzovať) • sporiťodkladaťukladať: šetriť, sporiť, odkladať na autohovor.: šporiťšporovať: šporí si, šporuje si do pokladničkyexpr.: stískaťutískať (po troche) • expr.: skrbliťskrbiť: skrb(l)í pre vnuka po stovkepren. expr. sušiť (nevydávať peniaze) • expr.: honobiťzhŕňaťzháňať (vo veľkom): honobí, zhŕňa, zháňa majetkypejor.: žgrlošiťžgrlačiťžgrliťžgŕňaťžgrloniťdržgrošiťskývražiťskuhraťskuhriť (nadmieru, prepiato šetriť): celý život žgrlošil; skývražil, skuhral, skuhril, a nič z toho nemalexpr.: skupániťskúpiť (nerozumne šetriť): Neskupáňte a dajte deťom!

3. dávať pozor, aby sa niekto, niečo predčasne neopotreboval(o), nepoškodil(o), neničil(o) • chrániť: zdravie si treba šetriť, chrániť; šetriť, chrániť zeleňhovor.: šanovaťšianať: muža si šanuje, šianaopatrovaťexpr. peľhať (zahŕňať starostlivosťou)


tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískaťpritláčaťtlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dverevtláčaťvtískaťpchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniazstrkať: strká do vrecka zvyšok jedlatískaťtiskať: tíska tekvicu do vody

2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera perystláčaťstískať: stláča, stíska v ruke hračku

3. p. tlačiť 2


tlačiť sa 1. tlakom si vynucovať priestor • tískať satiskať satisnúť sa: cestujúci sa bezohľadne tlačia, tískajú do vlaku; postavte sa do radu, netlačte, netisnite sanatískať sa: natíska sa medzi ostatnýchpretláčať saobyč. pejor.: pchať sadžgať sa: deti sa pretláčajú dopredu, pchajú sa, džgajú sa do lavícstrkať sa: strká sa do prvého raduexpr. titlať sa: hmla sa title pod kabátexpr. trepať sa: Netrepte sa sem!

2. mať nedostatok priestoru • tiesniť sastískať satisnúť samiesiť saexpr. miagať sa: tlačia sa, tiesnia sa v jednej izbe; na štadióne sa tisnú tisícky ľudí; miagať sa vo vlakuexpr. dusiť sa: všetci sa dusia v jednej komore

3. tlakom bezprostredne pôsobiť na niečo, tesne sa približovať • pritláčať sapritískať satisnúť sa: tlačiť sa, pritláčať sa k múru; pritíska sa, tisne sa k sestretúliť saprituľovať savinúť saprivíňať sa (s citom, nežne): dievča sa túli k milému; dieťa sa vinie k matke

4. p. ponúkať sa 1


vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievkumotaťnamotávať: motať vlnuobtáčaťobkrúcaťovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása

2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéruobjímať (obopínať rukami): objímala synatisnúťtískaťtiskaťpritískaťprivíňaťprituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťastískaťzvieraťzovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručíexpr. tuľkať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stískať, -a, -ajú nedok.

1. (čo, koho, zried. i čím) tlakom, tlačením zvierať, stlačovať, tlačiť: s. niekomu ruku, ruky, pravicu, dlaň, dlane pri stretnutí, pri prejave radosti, sympatie, pri poďakovaní ap.; s. päste zatínať (od hnevu, zlosti); s. zuby (zubami), čeľuste, pery (od žiaľu, od bolesti, od zlosti); s. peniaz, peniaze, groš a) mať v ruke, držať v dlani; b) pren. hovor. expr. šetriť, sporiť, odkladať; Stískal meč v hrsti. (Hor.) Jerguš valašku stíska (Ondr.) chystá sa udrieť. Stískal pod pazuchou kufrík. (Pláv.) Nevesty a mladé vdovice sa priberajú do mútenia ... stískajú dbanky medzi pružnými kolenami. (Chrob.) Budú mi prsty pučiť, — i proboval si ich sám stískať z celej sily. (Jégé) Na prsia, kde to stíska a bodá priložíme sinap... (Kuk.); pren. expr. s. hrdlo dakomu hrdúsiť, dusiť, škrtiť niekoho; pren. expr. neos. stíska mi (mu, jej) hrdlo od žiaľu, od úzkosti, od ľaku nedá mi (mu, jej) prevravieť; pren. s. plecami krčiť ramenami na znak ľahostajnosti, bezradnosti, nezáujmu, neistoty; Duševná úzkosť stískala mu prsia (Vaj.) nedala mu dýchať.

človeku srdce stíska a) pociťuje bolesť, ľútosť, žiaľ pri pohľade na niečo bolestného, na utrpenie, b) cíti, pociťuje úzkosť, strach, bolesť; expr. bruchom s. (Jes.) priťahovať remeň, hladovať;

2. (koho) objímať, túliť k sebe: Púčičku stískaj, aj tak si vždy pri nej. (Krno)

3. (čo) tlačiť, stlačovať smerom dolu, pritláčať: Prešiel som môstikom ponad vodu a už stískam závoru na bráničke. (Mor.)

4. (čo) tlačiť, stlačovať dokopy, dovedna: Páni stískali hlavy dokopy (Hor.) spoločne sa radili;

dok. k 1-3 stisnúť

|| stískať sa

1. stlačovať sa, stláčať sa, zvierať sa: Päste sa stískajú a v očiach suchá horúčava. (Kuk.); pren. srdce sa mi stíska mám žiaľ, bolí ma srdce; Hladné deti a ženy obstúpia kuchyňu, že sa ti hrdlo stíska (Tat.) cítiš veľkú ľútosť, sústrasť, bolí ťa pohľad na biedu, utrpenie.

2. tlačiť sa na jednom mieste, na malom priestore, nemať dostatok miesta, tiesniť sa;

3. hovor. expr. objímať sa, bozkávať sa;

dok. stisnúť sa


stisnúť, -ne, -nú, -sol dok.

1. (čo, koho, zried. i čím) stlačením zovrieť, stlačiť: s. ruku dakomu pri podaní; s. päsť, päste, s. pery, ústa pri hneve, neľúbosti; s. zuby od zlosti, od neľúbosti, od bolesti ap.; Stisla som ho [peniaz] v dlani. (Janč.) Drak ho stisol medzi kolená. (Chrob.) Stisol mu rameno a sklonil sa k nemu. (Kuk.) Rozhnevaný zástup ho obklopil, omotal, stisol. (Urb.) Čierne prsty vše obrátili malý kľúč a stisli ho do železných perí zveráka. (Gráf); s. hrdlo niekomu priškrtiť ho; pren. žiaľ mu stisol hrdlo nemohol prehovoriť; hrôza, úzkosť stisla jej srdce (Taj., Ráz.) zľakla sa, pocítila strach; pren. neos. stislo mi (mu, jej, im) srdce o pocitoch žiaľu, bolesti, súcitu, strachu ap.; s. plecami pokrčiť plecami na znak neistoty, bezradnosti, nechápania niečoho, ľahostajnosti, nezáujmu

bodaj ťa o stislo, aby ťa stislo žartovné zahromženie, prekáranie;

2. (koho) objať: Raz ju vzal do náručia a tuho, tuho stisol. (Kuk.) Stisnite ma, Jozko Púčik, násilne, tak ako v kine ten chýrny zlodej. (Stod.) Stisol ma okolo hrdla a odišiel. (Ondr.)

3. (čo, koho) vyvinúť tlak na niečo, na niekoho smerom dolu, zried. iným smerom, stlačiť dolu, pritlačiť: s. kľučku (napr. na dverách); Stisol klobúk do očí a hrmí po doktora. (Kuk.) V nasledujúcej chvíli ho stisla masa tiel na zem. (Bod.); s. kohútik vystreliť; pren. expr. Utešujú sa, že aj tohoto onedlho stisne (Jil.) stihne ho finančný úpadok, vyjde na mizinu.

4. expr. našetriť, nasporiť, usporiť: Keď som pár grajciarov stisol, vše som ich musel starej materi požičať na soľ. (Taj.) Otec nemohol viac stisnúť za dvadsaťtri rokov ako pol tretej tisícky. (Taj.)

5. hovor. expr. (čo na koho) dať niekomu dačo na zodpovednosť, na starosť, potisnúť, zvaliť, uvaliť niečo na dakoho: Zuza už ako gazdiná — na ňu to stisli, hoci nenasleduje po Ili — umýva veľký hrniec z jedla. (Tim.);

nedok. k 1-4 stískať

|| stisnúť sa

1. zovrieť sa, stlačiť sa, stiahnuť sa: Srdce sa mu stiahlo a päste sa stisli. (Kuk.); pren. srdce sa mu stislo pocítil bolesť v srdci od žiaľu, od radosti, od ľútosti, od súcitu, od strachu ap.;

2. zovrieť sa v náruči, objať sa: Podáme si ruky a stisneme sa po priateľsky. (Kal.)

3. stlačiť sa, natlačiť sa na jedno miesto, na malý priestor, zhŕknuť sa dokopy: Páni okolo stola sa stisli tak, aby bolo miesto na hranie. (Jégé) Pohorelci zatlieskajú a gazdovia sa stisnú do kôpočiek. (Heč.);

nedok. stískať sa

stisnúť [stis(k)-] dk
1. čo tisnutím zovrieť, stlačiť niečo: (:diety:) nechtegi-lj nicz prigimati, stiskny a zawry gim chripe, musegi usta otewrity (RN 17.-18. st); gestli ty ten orech pewné stiskness, otewre se (AP 1771); jak zucekal, tak zasvisnul, za ručejku jeji stisnul (PV 1798);
x. pren o wssem nestihla dobrota, dag at mne stiskňe láska twá (CC 1655) naplní
F. expr stisnúť svoje pysky zdržať sa prejavu, mlčať blázen také bude-ly mlčat, za mudrého sa met bude: a stiskne-ly pysky swé, za rozumného sa met bude (KB 1757); s. plecami prejaviť nezáujem, rezignáciu: pani swedkowy howorila, že by tam dala chalupu postawit, na to pak swedek toliko plecima stisol, aby urobila gako chce (TURIEC 1769)
2. čo pritlačiť, stlačiť (obyč. smerom dolu) niečo: planta pry zasadeny nema pewno stisknuta byty (WT 1790); deprimere: ztisknauti (PD 18. st)
3. čo zhromaždiť na menší priestor, stlačiť niečo: totis castris circulare: cely tabor spolu stisnuti (LD 18. st)
4. koho k čomu prinútiť niekoho k niečomu: strani piwa brat swedkow uradnikoweho mosel na puste zaniechat, poniewacž ho ztisel, žebi mu platil (JASENICA 1704)
5. nachádzať sa v tiesni pre niečo: velice sme obtiženi, že pri chotari tomto s pastviskem stisknuti jsme (ZBOROV 1799 LP); stískať, stiskovať ndk
1. k 1: hrussky a granatowe gablka stjskagj, stahugj (:zacpawagj:) zaludek (KoB 1666); comprimo: stiskám, stlačugi, w hromadu stiskugi, upokogugi, tissym, krotim (WU 1750); premo: tlačjm, stjskám, stahugem (KS 1763); Pachómius otcy nohi ljbal a stjskal a tim se spolu od neho odbjral (VP 1764) objímať; žaludek skrz toto se spolu stiska a stlačuge; maličkich stworenych prsa w tegto trapicy a telo kazicy nadobe stiskame (ŠD 1784); starý y mlady, malý y welicý s pláčem, s slzami gjch (vojakov) wyprowázali, ruky stjskali (MKH 1799);
x. pren když spominám, znowu srdca wasse žalost stijská k slzenj a plakánj (ŽU 1760); widime Jezisse žiweho klečiciho a modliciho se a w gak diwnim a neobecnim stawe srdce stiska (SJ 18. st) mať pocit úzkosti a žiaľu; gestlis wczera wiskal, dnes, abis nestiskal, mass na to pamatowat (BV 1652); otec stjskal a syn wýskal (KrG 1704) šetril, sporil, odkladal
F. s. (s) plecami prejaviť vzdor, nezáujem, rezignáciu: tam, kde ho (človeka) nepotrebugu, smele sa doťíská, guss sa smege, nosem kruťí, guss plecami sťíská (GV 1755); ide Nemec proti nemu (kurucovi), len s plecami stiska (KC 1791); s. hrdlo komu zabraňovať hovoriť, vyznať hriechy: diabel čini owcam Kristowim lidom (hriešnym), zawjra gim usta a stiska hrdlo pri spowedj, aby blačat nemohlj (MiK 18. st)
2. k 2: ssatečku w niekolkoro zloženu, ktera by dobre dolu stiskala, a na to teprwa negaky haček uwazati (RT 17. st); (pani Záturecká) ztjskala aneb zhadzuwala ssaty pani Zathurecky Antalkyny (ZÁTURČIE 1761); deturbo: dolu stiskam (LD 18. st)
3. k 3: poweďel (Ježiš) včedlnjkom swym, aby mu hagowček zaopatrili pre zástup, žeby ho nestiskali (KB 1756); conturmo: do húffu, do hromadi stjskám, sťesňugem (KS 1763)
4. čo tlakom posunovať, tisnúť, tlačiť niečo: tri reky, to jest Breznanku, Klinanku a Oravicu v chotari našom mame, s kteryma panske plti spuštame, pribijame, odbijame, stiskame, varujeme (KRUŠETNICA 1776 LP)
5. koho utláčať, potláčať niekoho: blahoslaweny obsahugú nebésky Yerúzalem bez rozdjlnosti a rozdjlu chotárúw nestjská bratr bratra, žádná tam potreba nenj (BlR 18. st)
6. koho k čomu nútiť niekoho k niečomu: prytel darmo milowany byti ma pro sebe sameho, a ne pro ginu wec, styska pak tebe pratelstwy regula, aby sy darmo milowal (MC 18. st);
x. pren kďiž nemocú bíwáš sťískan (BN 1790) byť chorý, trápený chorobou
F. stískať ústa a svoj jazyk neovládať, nemierniť v hovorení: usta a yazjk swug člowěk nestijska, neskrocuge, pissny gest, lakomy (SK 1697); stisnúť sa dk
1. zísť sa (vo väčšom množstve) na jednom mieste, zhromaždiť sa: wtedy pak, když wogsko aneb trebas celý regiment w tegže gednég stolicy, kde na quartily lezy, by se stisknul neb zhromáždil (Kur 1782)
2. na čo uchýliť sa k niečomu, byť odkázaný na niečo: y na to se zawazugeme, že tie domky kdiby sme se na to musely stisnuti a zapredaty (LEVOČA 1699); stískať sa, stiskovať sa ndk
1. ťahom zmenšovať (obvod), zužovať sa, uťahovať sa, sťahovať sa: darmo se stiska, ponewač ge samodruha; kdi s nim (dieťaťom) hodila samodrucha, zdaliž nyechledala spusobj, gak by ho zmarnit mochla y dwoma pasi se stiskugice (SPIŠ 1724); coarctor: sťesnugem sa, stjskám sa (KS 1763); rebra, chrbetny kost, ze strewowých kosty priprawenu na formu vmiwadla nadobu, ktere se skrz teto žiwotky spolu wssechne stiskagu, maličko dobre wiskumame (ŠD 1784)
2. pritláčať sa k sebe, zvierať sa: až do udusseňj gsme se sťjskali plece proty plecu, nohi proty noham postawagjc (PT 1796)
3. zaujímať menší priestor, stláčať sa: condenso: zhústugem, sťesnugem, stláčám, pritláčám, stjskám se (KS 1763); nebudu owce prjležitost mjti se pri pokrmi spolu stýskati, která wec obzwlásstne okolo teho času, když se guž owce kotiti magu, sskodliwá jest (VOv 1779)
4. (nejakú hodnotu) zmenšovať, znižovať: nestiskuge se počtem, nezawira se skončením, nema žadneho obhradzeni a meczi boska dobrotiwost (MK 18. st)

a nežne ju stískajúc et la serrant doucement
chlapca, stískal som mu garçon, je lui serrais
mu odovzdane stískali ruky lui serraient les mains
stískal som mu ruky je lui serrais les mains

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu