Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

stíhať -a nedok.

1. usilovať sa dochytiť niekoho, prenasledovať: s. zlodeja

2. úradne zakročovať proti niekomu; trestať: súd ho s-l za ublíženie; s. zradu; práv. trestné s-nie

3. (nepríjemne) postihovať, zastihovať: s-jú ho choroby, s-a ich neúroda; jedno nešťastie s-a druhé nasledujú za sebou

4. hovor. mať dosť času na vykonanie niečoho: popri učení s-a športovať; nič nes-a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
stíhať ‑a ‑ajú nedok.

stíhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

honiť usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo • naháňať: honili, naháňali zlodeja až po domprenasledovaťstíhať: prenasledujú ho, stíhajú ho za vraždunadháňať (honiť pri poľovačke): nadháňanie zverichytaťlapať: beží, lebo ho chytajú, lapajú


chytať 1. brať obyč. do ruky al. rúk • uchopovať: chytá, uchopuje šálku do obidvoch rúkdotýkať sa: dotýkať sa pecesiahaťčiahať (naťahovať ruku s úmyslom chytiť): siaha za peňaženkou; čiaha za knihouzmocňovať sa (mocou, silou, šikovnosťou a pod. chytať): zmocňuje sa mikrofónuschytávaťexpr.: chmátaťschvátaťpopadať (prudko, náhle chytať): chmáce dievča okolo pása; schytáva, popadá dieťa za rukyexpr.: chytkaťpochytkávaťchmatkaťchvatkaťchňapkať (jemne chytať): dieťa chytká okraj stola; psík chňapká ňufáčikom po rukeochytávaťohmatávaťoblápaťexpr.: obchytkávaťohmatkávaťoblapkávať (chytať dookola): zvedavo obchytáva, obchytkáva novú hračku; oblapkávať dievča; ohmatkáva nové šaty

2. ísť, bežať za niekým s úmyslom zadržať ho • naháňať: chytať, naháňať zlodejalapaťhoniť (usilovať sa dostihnúť niekoho, niečo): lapať, honiť zverprenasledovaťstíhať: prenasledovanie, stíhanie vinníkov

3. porov. chytiť, zmocniť sa 2


lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptuchápaťuchopovať: chápal, uchopoval ju za rukuexpr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece

2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviťchytať: mačka lapá myši; lovili zverexpr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačkenaháňaťhoniťprenasledovaťstíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov


naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


nasledovať 1. ísť za niekým, niečím • sledovať: nasledovali, sledovali ho na každom kroku; nasledovala, sledovala matku vo všetkom ako svoj vzorpokračovaťnadväzovať: syn nasledoval otca, pokračoval v otcovom diele, nadväzoval na otcafraz. ísť/kráčať v šľapajach/v stopách niekoho: učeníci išli v Kristových šľapajachsprevádzať (ísť s niekým ako spoločník): nasledovala, sprevádzala muža na reprezentačné udalosti

2. objavovať sa po niečom predchádzajúcom • nastávať: po práci nasleduje, nastáva odpočinoknadchádzaťnadchodiťprichádzať: nadchádzajú, nadchodia lepšie časyzačínať sanastupovať (s dôrazom na začiatok): po zime sa začína, nastupuje jarblížiť sapribližovať sa (objavovať sa vo väčšej blízkosti): po krátkom dni sa blíži večerexpr. lietať (rýchlo po sebe): vtipy lietali jeden za druhýmexpr. stíhať (nasledovať bezprostredne jedno za druhým): jedno nešťastie stíha druhé

3. p. napodobňovať 4. p. vyplývať


prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisťštvaťduriť (zver) • stíhať: stíhať previnilcasledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dompreháňaťobháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovceobťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmivtierať sanatískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazovterorizovaťzastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstvaproskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľovhovor. šikanovaťexpr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakovhovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakoviexpr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)


stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


stíhať 1. usilovať sa dochytiť niekoho • prenasledovať: obzerá sa, či ho dakto nestíha, neprenasledujechytaťlapaťhoniťnaháňať (často s cieľom uloviť al. potrestať): chytajú, lapajú zver; honia, naháňajú líšku, zlodejaperzekvovať (vystupovať proti niekomu z pozície moci, obyč. z politických príčin): perzekvovať veriacich

2. nepriaznivo, nepríjemne zasahovať • postihovaťzastihovať: stíha, postihuje, zastihuje nás jedno nešťastie za druhýmprenasledovaťtrápiťsužovať: už roky oblasť prenasleduje sucho; trápia, sužujú ich pohromydoliehaťexpr. prikvačovať: doliehajú na nás, prikvačujú nás choroby

3. p. trestať 1 4. p. nasledovať 2 5. p. stačiť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

stíhať, -a, -ajú nedok.

1. (koho) prenasledovať, naháňať, snažiť sa dochytiť, dolapiť: Nebuzardar stíhal perzských špehúnov. (Fig.) Prichádza do Liptova, stíhajúc Rákocziho. (Kal.) Obzerá sa všade dookola, akoby ju niekto stíhal. (Tim.); šport. s. vedúcu skupinu (napr. cyklistov) doháňať;

2. (koho, čo, koho za čo) trestať: Porobil, čo nemal, za čo ho súd stíhal. (Tim.) Stíha lenivých, odmeňuje horlivých. (Sev.) Mojou povinnosťou je stíhať zradu. (Vans.) Trestné právo nestíha protiprávne zmýšľanie. (Luby); práv. disciplinárne, trestné stíhanie; s. podľa zákona;

3. (koho) postihovať, zasahovať, prenasledovať (o pohromách, nešťastí, zlom osude, kliatbe ap.): Nás stíhajú všelijaké starosti a trampoty dňa. (Vans.) Nech ma s kliatba stíha, keď nepoviem pravdu. (Vaj.) Hrozný Jehovah, ty bez milosrdenstva, čo pomstou stíhaš mnohé pokolenia. (Kras.)

4. expr. (čo) striedať rýchlo jedno za druhým; nasledovať bezprostredne jedno za druhým: Porada stíhala poradu. (Jes.) Vlna tepla stíha vlnu. (Gráf) Jedno nešťastie stíha druhé.

5. hosp. (o koňovi) šliapať si pri behu zadnou nohou na prednú, byť stíhavý;

dok. k 2 stihnúť


stihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. mať čas, dostatok času, stačiť časove: Keď stihneš, pohľadaj ma v meste. (Škult.) A kedykoľvek len stihne, rozbehne sa do Veľkej doliny. (Ondr.) Vyšetrite ho sami, ja by som už nestihol. (Král.)

2. (čo i s neurč.) byť schopný urobiť niečo, mať silu, schopnosť vykonať dačo, vystačiť: S rukou na sekere dotvŕdza pohybom, čo nestihne rečou. (Pláv.) Ako len stihnú ľudia toľko myslieť na svoje nahútané bôle! (Vaj.) Stihli sa už akotak postaviť na nohy. (Min.) Stihne niečo dopočuť — tylom ti jazyk vytiahne (Kuk.) ak sa niečo dozvie.

3. (koho) postihnúť, zasiahnuť, prikvačiť dakoho (pri abstraktnom podmete, napr. osud, nešťastie, trest ap.): stihlo ho nešťastie, stihol ho zlý osud, zaslúžený trest, stihla ho smrť, núdza, nehoda, zaslúžená odplata; Preto posmech, čo stihol teraz Anču, páli i jeho. (Tim.)

4. (koho, čo) dôjsť, prísť včas niekam, dostihnúť, zachytiť: Janko bol by ju stihol nažive, keby ho neboli zdržali v Berlíne. (Tat.) Len-len že som stihol loď v prístave. (Tat.) Salaš som stihol až v nočnej chvíli. (Smrek) Ani parom ho nestihne (Smrek) expr. nik ho nedohoní.

5. môcť, mať príležitosť, možnosť: Karčino a Fero sa hodia, kde stihnú, či konča postele, či pod prípecok. (Laz.) Bozkával ju po tvári, krku, pleciach, kde ju stihol. (Jégé);

nedok. k 3 stíhať

stíhať ndk
1. koho, na čo, po čom prenasledovať, naháňať, snažiť sa dochytiť, dolapiť niekoho niečo: prinutiss-lj koho, by stihal nekoho, snadne pred nim vtecze; ne z nakladnu zbrogj na ssirokem polj nepriteluw styhagu (BV 1652); luniák stijha na kuřátká (:kuřénce:) (OP 1685); invado: na sýlu wpadati, násyle činiti, w prudkosti někoho stjhati, z mečem na někoho wpadati, ukladem prenasledowati (WU 1750); (:Zozimas:) ustawične se ozira giž na lewú, giž na prawu ruku gak dichtiwy misliwec, ktery po negakem zwireti stjha (VP 1764); Rekowé ge sekagjce, až pod samj hrad stjhali a dostihsse ge, tepali y mordowali (HI 18. st);
x. pren na príklad Absalona, který sťihagíce na thrún a žiwot otca Dáwida, hanebňe zahinúl (BN 1790) siahať na niečo; nebot kdo chce milowaty žiwot, skrocugž gazik swug od zleho, čin dobre, hledeg pokoge a stiheg geg (Le 1730) nasleduj ho; sugillare: w reči stihat (NP 17. st) posmievať sa, haniť, hanobiť, tupiť
2. koho úradne zakročovať proti niekomu, trestať niekoho: podle dokonany vjdjekov teyto Vherskey zeme zeby ste W. M. o to raczyly starost myty a takowych lottrov a zboynykov tez daly styhaty (LIKAVA 1622 E); co se tkne penez, ktere geho mylosty panu Lengiel Ianossowy polozil urednyk, w tom sice nedbanlywost geho styhaty by se mohla (TRENČÍN 1640); arguo: stjhám (GrP 1771);
x. pren neb zlim sitem pekar, w pustem mline minar (!) z malim osohem bywa, swogeg nemudrostj, že mel sskody dostj, swe blaznostwj nech stihá (BV 1652) zakúša
L. s. právom koho práv zakročovať proti niekomu žalobou al. iným opatrením: richtar, boženicy, czechmistrowe wssecy chtegic ginich spraowat (!), magi peczet daty, o to se staraty, aby ge ginssy stihat nemohlj swim prawem (BV 1652)
3. uvedomovať si pomocou rozumu, zmyslov, chápať, obyč. v spojení s. rozumom: to co rozumem nestýhass, k čemu cýchem nedosáhass, nechť wýra dosahuge (CC 1655); dialektik rozumem stihagjce co bi o čem mohlo powedino bit (KoB 1666); take skrze časte požywany teg swatosty to se stawa, že člowek ne tolyko tomu wery, ale rozumem stiha, že o tom tak držano bity ma, gak mu wira predklada (ŠV 1675); raticionari: rozumem stihati (DSL 18. st);
x. pren gjž zwrchu dotknulo se, že wsselicy sektary wolagj Swate Pismo, zretedlne Pismo: ale kdiž ho druhim pismom stihass, tu teprw to gjste pismo neňi zretedlne, než ho diwnimi wikladi oswetcowaťi musegj (TP 1691) vykladáš

st'íhať_1 st'íhať st'íhať_2 st'íhať

Zvukové nahrávky niektorých slov

jej prirodzeného živlu, nás stíhalo son élément, nous frappait
nešťastie, ktoré ma stíha malheur qui me frappe

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu