stíhač -a m. kto stíha (význ. 1): voj. stíhací letec; šport. účastník stíhacích pretekov
stíhač -ča pl. N -či m. (človek)
prenasledovateľ kto niekoho prenasleduje • zastar. prenasledovník: nechcel padnúť do rúk prenasledovateľov, prenasledovníkov • potlačovateľ • potláčateľ (kto niečo potláča, likviduje): potlačovateľ, potláčateľ kritiky • stíhač (Hviezdoslav) • kniž. stíhateľ
stíhač p. prenasledovateľ
stíhač, -a m. kto stíha, prenasleduje niekoho al. niečo, prenasledovateľ: V svet sa pustiť v božom mene, kým stíhač nie tu kýs’ než svitne ráno. (Hviezd.); voj., námor. s-i ponoriek, ponorkoví s-i námorníci, ktorí, prenasledujú a potápajú nepriateľské ponorky;
šport. druh cyklistického pretekára