stávka -y -vok ž.
1. dohovor, pri kt. vyhráva ten, ktorého tvrdenie sa ukáže správne; hra založená na takomto dohovore: uzavrieť, prehrať s-u; s. o peniaze
2. vec, vklad, o kt. sa niekto stavil al. kt. postavil do hry: prijímať s-y
● niečo je v s-e niečo možno stratiť al. získať;
stávkový príd.: s-á kancelária kt. prijíma a vypláca stávky
stávka -ky -vok ž.
stávka1, -y, -vok ž. hazardná zmluva, pri ktorej vyhráva ten, ktorého tvrdenie sa ukáže pravdivé: uzavrieť s-u; vyhrať, prehrať s-u; Pol litra rumu vypije na stávku. (Al.) Nie je to stávka o misky alebo holbu pálenky. (J. Kráľ)
● niečo (niekto) je v s-e ide o niečo (o niekoho): V hre, do ktorej sa s Drakom pustil Šimon, nie je v stávke už len Eva. (Chrob.);
stávkový príd.: s-á kancelária ktorá prijíma a vypláca stávky (napr. pri konských dostihoch)
stávka2, -y, -vok ž. zastar. štrajk: V Havre vypukla veľmi tuhá stávka námorníkov. (Kuk.) Keď sme sa stavili v Lisabone, bola práve všeobecná stávka na španielskych poštách. (Kuk.);
stávkový príd. zastar. štrajkový: s. výbor, s. boj, s-é hnutie
stávka p. stávok
stávok [-ek] m, stávka ž 1. čo je chránené, časovo obmedzené používať: tie (peniaze) se mu pry meste s teg pričyny zdržiawagy za pokutu, že pod stawkow jatku swu hore hybal (S. ĽUPČA 1603 E); (svedok) že očyte wydal, kdy poznamenany owčgar Jana Tomcsowje w staucze galowanskeg ze statkom owčym pasol; walach Jana Tomcsowye Ondrass Čžepel roku tohoto na gar do Galowgan chotara očyte prehanal owce, ba ano y po staucze a zastawenych uwratach pasal (GALOVANY 1732) L. mať v s-u čo dočasne používať časť nej. majetku, kt. je pod obstávkou: poczel sie Tursky suditi z Matiegem Kowaczem a chtiel gest to w stawku mieti (ŽK 1481) 2. práv obstavená časť majetku (role) s cieľom predbežného zabezpečenia nároku: lidy me budu moczy a magi skrze me neplnieni swobodnie staowati wssudy, kdez by ge nagiti a podstiehnuti mohly a s te stawky gich nepropusstieti dotud, pokudz by gim, ta summa vplnie doczela zaplaczena nebyla (STARHRAD 1508 SČL) P. tpn Na Staukach (V. LÚKA 1556)