stádovitý príd. pejor. nekriticky podliehajúci názorom väčšiny: s-é správanie;
stádovito, stádovite prísl.;
stádovitosť -i ž.
stádovitosť -ti ž.
stádovitý príd. kniž. pejor. majúci charakter stáda, nediferencovanej masy, hromady, neindividualizovaný: stádovité presuny poézie v oblasti témy (Min.); Málokedy robia ľudia taký stádovitý dojem, ako v Benátkach. (Jégé);
stádovite prísl.: s. sa správať, s. niečo robiť;
stádovitosť, -ti ž. sklon k masovosti vyplývajúcej z nedostatku samostatnosti, originálnosti ap.