Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

stáť¹ stojí stoja stoj! stál nedok.

1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať vzpriamenú polohu na nohách: s. rovno, na prstoch, v pozore; lístok na s-tie; hovor. s. na lístky (do kina)

2. byť vo zvyčajnej polohe, byť, nachádzať sa: v izbe s-í stôl, pri dome s-í garáž

3. nehýbať sa z miesta, nebyť v činnosti; nefungovať: zostaň s.! autobus s-í (na červenú); zákaz s-tia (motor. vozidla); stoj! zastaviť s.! povely; hodiny s-a, fabrika s-í nie je v prevádzke; v spoj. nechať s. (potraviny) odstáť, postáť

4. zaujímať isté postavenie; byť v nejakom vzťahu al. stave: s. v popredí i fraz. vynikať; s. v pozadí i fraz. a) byť nenápadný b) viesť niečo z pozadia; s. na čele i fraz. viesť; s. na vysokom stupni (vzdelania ap.); s. pred úlohami; s. v ceste i fraz. prekážať; s. bokom i fraz. nezúčastňovať sa; s. proti sebe i fraz. a) byť v protiklade b) byť v nepriateľstve; dom s-í v plameňoch horí

5. držať s niekým; podporovať, pomáhať: rodina s-í pri ňom

6. neupúšťať od niečoho, nástojiť: s. na svojich požiadavkách; s-m na tom, aby odišiel

7. mať záujem, želať si: o jeho lásku nes-í

8. (existenčne) závisieť, opierať sa: blahobyt s-í na práci

9. hovor. byť zaznačený, napísaný: v liste s-lo, že prídu v sobotu; s-lo to v novinách

10. hovor. svedčať, pristať: šaty mu s-a (ako uliate)

● s. ako socha, ako (soľný) stĺp, ako prikovaný, ako pribitý, expr. s. ako svätý za dedinou nehybne, bezradne; s. na vlastných nohách byť nezávislý; nevie, kde mu hlava s-í má veľa roboty; → rozum mu nad tým s-í; aby → reč nes-la; to nes-í za → reč; s. na prahu niečoho byť na začiatku; s. (si) na svojom neustupovať; vlasy mu → dupkom s-a; → oči mu s-li stĺpkom; (odvtedy,) čo → svet svetom s-í; ako tu s-m! celkom iste (zaverenie);

opak. stávať¹ -a

stáť² stojí stoja stoj! stál nedok.

1. mať cenu (vyjadrenú v peniazoch); vyžadovať vynaloženie peňazí: obed s-í 50 korún; koľko to s-í? liečenie s-í veľa (peňazí); nebude to nič s.

2. vyžadovať vynaloženie úsilia, času ap.: s-lo to veľa námahy; s-lo ho to život prišiel o život

3. mať istú cenu, rovnať sa hodnotou, byť hodný: zábava nes-la za mnoho, usiluj sa, aby si za dačo s-l; s. za pokus, za pozornosť

● stoj čo stoj za akýchkoľvek okolností; to nes-í za reč je bezvýznamné; to nes-í za nič je bezcenné; môže ho to s. krk, hlavu môže doplatiť životom; expr. (ne)s-í za fajku dymu je nanič;

opak. k 1, 2 stávať² -a

stáť stojí stoja stoj! stál stojac stojaci státie nedok.

stáť¹, stojí, stoja, stál, rozk. stoj nedok.

1. zaujímať miesto v obvyklej priamej polohe, na nohách (o ľuďoch a o zvieratách): s. v pohove, s. na špičkách, s. v pozore, s. v zákryte, s. v rade; hovor. s. na lístky do divadla; expr. s. ako peň, ako drúk, ako (soľný) stĺp, ako kôl, ako socha, ako zarezaný, ako pribitý, ako prikovaný, ako (ani) obarený, ako prirastený, ako priklincovaný nepohnute, nehybne; s. ako na tŕňoch netrpezlivo; Poliak stál celý zarazený. (Taj.) Vojaci vrátili sa zmorení tak, že ledva stáli na nohách. (Urb.) Pod okienkom stojí Maťo. (Jil.) Stál za pultom a usmieval sa. (Čaj.) Stál opretý o vysoký doštený plot. (Bod.) Nezbadala, že jej stoja za chrbtom. (Ondr.) Pri žľabe, žerúc sečku, stál krásny gaštan. (Urb.) Na hlave stáť nie je príjemná vec (Jes-á) robiť stojku.

● s. na vlastných nohách byť samostatný; s. na hlinených nohách mať slabé základy; s. jednou nohou v hrobe, s. nad hrobom byť blízko smrti; s. s niekým na vojnovej nohe byť s niekým pohnevaný, rozvadený, hnevať sa; S tými musíme na dobrej nohe stáť (Jégé) dobre s nimi nažívať, nepohnevať si ich; s. ako múr a) pevne, b) iron. nehybne (o ťarbavom človekovi); s. pred súdom byť súdený; s. pri kormidle mať v rukách vládu, moc; s. stráž (Štítn.), s. vartu (J. Kráľ) strážiť; s. nad niekým dozerať na niekoho; s. bokom, stranou nezúčastňovať sa na niečom; s. v slove dodržiavať, spĺňať daný sľub; s. v úžase, v údive žasnúť, diviť sa; hosp. s. nasucho (o krave pred otelením) nedojiť;

2. (o stojatých predmetoch, o stromoch ap.) nachádzať sa, byť umiestený, postavený niekde v obvyklej (stojatej) polohe: Na masívnej skrini stáli hodiny. (Vaj.) Golierik stojí dohora. (Kuk.) Štvormetrové drúčiky stáli opreté o traverzy. (Hor.) Srsť stojí každá osebe ako je- žovi. (Tim.) Do takto roka moja hrobka musí stáť. (Žáry) Stoja tam dve vrecia so zrnom. (Ráz.-Mart.) (Na stoloch) sklenice, poháriky a misky ešte od včerajška stáli. (Kal.) V kúte stála stolička. (Min.) Pri maštali stála vysoká hruška. (Krno) Stojí vysoká divá Poľana ... (Sládk.) Zámok stál na vysokej skale. (Janč.); pren. Akási priehrada stála medzi ňou a mužom (Vaj.) niečo ich rozdeľovalo, rozdvojovalo.

● expr.: vlasy mu dupkom stoja je veľmi prestrašený; oči mu stĺpkom, stĺpom stáli a) hľadel meravo, b) bol mŕtvy; Dlho hľadela očami dupkom stojacimi na syna. (Kuk.)

3. zostávať na jednom mieste, nehýbať sa z miesta, nekonať pohyb, nepohybovať sa: vlak, auto stojí; Začali sme badať, že stojíme a nehýbeme sa. (Kuk.) Tomáš ostal stáť pri vrátach. (Zúb.) Videl tam už stáť zástup zvedavých žien. (Urb.) Povozy stoja radom. (Kuk.) Povetrie stálo ako stojatá teplá voda. (Tat.) Čas nestojí. (Hor.); roztok. necháme cez noc stáť; pren. Ďatelina stála na ostrvách (Fig.) neodvážali ju; pren. hovor. expr. robota mi stoji nikto za mňa nepracuje;

4. nebyť v činnosti, v chode, nefungovať, nejsť: hodiny, hodinky stoja; stroje stoja; továreň, fabrika stojí nepracuje sa v nej; Motory stoja. (Bedn.) Píla stojí. (Švant.) Stavba stála dvadsaťjeden dní (Karv.) nepracovalo sa na nej. A ty čo stojíš? (Ráz.) expr. prečo nepracuješ?

● hovor.: aby reč nestála aby sa o niečom hovorilo; nad tým mi rozum ostáva stáť, nad tým mi rozum stojí žasnem nad tým, to je pre mňa nepochopiteľné;

5. zaujímať isté miesto, nachádzať sa niekde, vyskytovať sa na nejakom mieste: Za plotom k slanici stoja dielne a sklady na tovar. (Tomašč.) Kde stála prvá škola, nevedno. (Vans.) Dookola stoja šiatre. (Al.) Slnko stojí na nebi. (Červ.) Nad domom stoji akási hmla. (Kuk.) Vysoko stáli biele obláčky. (Vaj.); pren. Medzi nimi dievča stojí (Tat.) hnevajú sa pre dievča. Tichá noc stála nad krajom (Vaj.) bola.

● stáť dakomu v ceste prekážať, byť na prekážku; hovor. neviem, kde mi hlava stojí som bezradný, zmätený pre nával práce, starostí;

6. kniž. mať isté miesto, zaujímať isté postavenie v hierarchii hodnôt, byť v istom pomere al. vzťahu k niekomu al. k niečomu: s. nízko, vysoko nad niekým, nad niečím, s. vyššie, nižšie ako niekto, ako niečo; s. na jednej, na rovnakej úrovni s niekým al. s. niečím; s. na čele, v čele niečoho byť vodcom, zaujímať vedúce postavenie; s. na prvom (na druhom) mieste byť prvým (druhým), pren. byť prvoradý (druhoradý); s. v popredí, s. v pozadí; s. na nízkom, vysokom stupni (napr. vzdelanosti); s. proti sebe, proti niekomu, proti niečomu a) bojovať, byť v nepriateľstve s niekým, s niečím, b) byť v protiklade; s. pred úlohou (úlohami) mať za úlohu (napr. rozriešiť, vypracovať niečo); Ešte nikdy nestáli (žiaci) pred takouto zodpovednosťou (Gab.) nemali takú zodpovednú prácu, úlohu; s. k službám, k dispozícii; Obaja stáli pred ženbou. (Barč); s. nad stranami byť nestranný

● s. na prahu niečoho začínať, byť na začiatku niečoho; s. na výške úloh byť primerane, dobre pripravený na úlohy; s. na výške povolania (Jégé) dobre sa vyznať v svojom odbore;

7. (ako) nachádzať sa v istom stave, v istom hmotnom položení, v istej situácii: Ja, čo sa gazdovstva týka, dobre stojím. (Skal.) Dozvedel sa, ako stojíme, či je nádej na výhru. (Taj.) Vie, ako stojí jej gazdovstvo. (Kuk.) Vaša vec nestojí dosiaľ zvláštne dobre. (Vaj.); hovor. s. na výhru, na prehru (napr. v šachu);

8. (za kým, za čím, pri kom, pri čom, star. i za koho, za čo) byť na strane niekoho, podporovať niekoho, niečo, držať s niekým: Ostatní stáli za ním ako jeden muž. (Karv.) Robotníctvo stojí do chlapa za Jančovičom. (Smrč.) Za Ferdinandom stojí celá ríša. (Jégé) Stáli za tvojho otca, keď bol slúžnym. (Kuk.)

● s. si za slovom dodržiavať sľub, trvať na svojom rozhodnutí;

9. trochu zastar. (za koho, za čo, pri kom, pri čom) brániť, chrániť niekoho, niečo: Vravia o ňom, že je socialista a že stojí za slovenčinu. (Taj.) Záujmy svoje [národ] zná a svorne stojí za ne. (Záb.) Do smrti pri tebe stojím (Vaj.) budem ťa chrániť.

10. trochu zastar. (za koho, za čo) dávať záruku, ručiť: Pusťte ho, stojím zaň. (Taj.) A stojíte mi za vašich ľudí. (Kal.) Ja ti za to nestojím, že ťa pri živote nechá. (Dobš.) Za to vám stojím, že zakrátko o ňom nič vedieť nebudú. (Záb.)

11. (na čom) nástojiť, trvať, naliehať na niečo: s. na svojom (neústupne) presadzovať svoju mienku, svoje rozhodnutie; socializmus stojí na požiadavke spoločenského vlastníctva; Stáli teda na tom, aby aspoň pokukli do pekla. (Záb.)

12. (o čo, o koho) mať záujem, veľmi sa zaujímať, dbať; záležať niekomu na niečom, na niekom: Stoja o takú protekciu. (Kuk.) Naši susedia o prasa nestoja. (Tat.) O lacnú lásku nestojí. (Šolt.) On neveľmi stál o ne [o dievčatá]. (Zát.)

13. trochu zastar. (v čom, zried. i bezpredm.) byť, trvať, existovať, pretrvávať: V tej doline stálo baníctvo pred vekmi v kvete (Lask.) prekvitalo. Jaroslav stál v priazni u kráľa Matiáša (Kal.) bol obľúbený. Bolo im vzácne dozvedieť sa, kde aká vojna stojí. (Janč.) Stáli [kopáči] v tvrdej robote (Tat.) mali ťažkú robotu. Stál som v ohláškach (Kuk.) bol som v období ohlášok. Anuľka stoji v hre (Kal.) ide o Anuľku; stáť v plameni (Kuk., Škult) horieť

● hovor. odkedy svet svetom stoji oddávna, od nepamäti;

14. (na čom, na kom, s čím, s kým) mať existenciu v niečom, v niekom, existenčne závisieť od niečoho, od niekoho: Treba pestovať spojivá, ktoré sú, nové hľadať a upevňovať. Na tom stojíme. (Kuk.); niečo (niekto) stojí a padá s niečím (s niekým) niečo (niekto) závisí od niečoho (od niekoho);

15. byť napísaný, zaznačený, zapísaný niekde: Na prvom kontrakte nestojí o tom, že by sme mali priplácať. (Smrč.) Stálo to aj v novinách. (Laz.) V liste stálo, že je Jano zdravý. (Taj.) Čo už raz stojí na písme, je hotovou vecou. (Gab.); tam to stojí čierne na bielom;

16. hovor. (komu) slušať, svedčať, pristať: šaty mu dobre (výborne) stoja; oblek mu stoji ako uliaty; pren. Pekne ti tie reči stoja (Sládk.) hovoríš výstižne, pekne;

opak. k 1, 2, 5, 6, 13 stávať, -a, -ajú

stáť², stojí, stoja, stál nedok.

1. (čo, koľko) mať cenu, hodnotu (obyč. vyjadrenú v peniazoch): s. hodne, veľa, mnoho peňazí, s. korunu, desať korún; Koľko stojí táto kniha? — Čo stojí meter látky? — Dovoz za každú fľaštičku stojí zlatku. (Jégé) Štúdiá stáli celé majetky. (Letz) Stálo to veľké peniaze. (Záb.) To nebude stáť svet (Zúb.) nebude to drahé. Dobrá rada stojí groš (prísl.) je veľmi osožná.

2. (čo, za čo) mať istú hodnotu, cenu (napr. spoločenskú, morálnu, umeleckú ap.); byť hodný niečoho: Celý kabát nestojí za vás dvadsiatich. (Jes.) Trúnok z tejto krčmy nestojí nič. (Tim.) Kto sa bojí, nič nestojí. (úsl.) Obed nebude stáť za nič. (Zúb.) Flórik ako mysliteľ nestál za mnoho. (Jaš.) Tu človek musí mať aspoň päťdesiat rokov, aby za dačo stál. (Karv.); hovor. expr. stojí (nestojí) to (za) fajku dymu (tabaku, močky) nič to nie je hodné, nemá to žiadnu cenu; stojí (nestojí) to za reč, za slovo nie je (je) to bezvýznamné; stojí to za pokus, za úvahu, za povšimnutie hodno sa o to pokúsiť, hodno nad tým uvažovať, hodno si to všimnúť; (ne)stojí to za to (ne)vyplatí sa, (ne) oplatí sa;

3. (koho čo, koľko) vyžadovať isté finančné náklady al. isté úsilie (pri získavaní al. uskutočňovaní niečoho): stálo ma to mnoho, veľa, málo; nič ma to nestálo; Stálo ho to hriešne peniaze. (Žáry) Šesťtisíc ma stáli doktori a tritisíc pohreb. (Švant.) Nebude ťa to stáť ani halier. (Zúb.) Čo ma to stoji hrdinstva. (Šolt.) Stálo to presviedčania, taká jednoduchá vec. (Tat.) Stálo ho [to] mnoho roboty. (Kuk.) Stálo by ho to majetok i život. (Ráz.) A čo ma čo bude stáť, ty musíš byť ženou najbohatšieho mládenca. (Tim.)

● mohlo by ma to stáž krk, hlavu mohol by som na to životom doplatiť; V prípade neúspechu môže ťa to stáť hrdlo. (Zúb.); hovor. stoj čo stoj za každú cenu, za akýchkoľvek okolností

stáť¹ ndk
1. (o ľuďoch a zvieratách) zaujímať miesto vo vzpriamenej polohe, na nohách: byla by tak nemoczna, ze by nemohla przed prawem stati (ŽK 1473); v tú chvíli cisárská panna v okenečku stála (ASL 1560/ 1603-04); ale gemu nedali, totyssto Prassywemu tolko fl. 10, nebo na warte stal (s. l. 1587 E); wida Matku Páne stáťi, bolesti obklýčenú (CC 1655); kdyby bilj na woze stalj, nuž bj se bila sskoda nestala (KRUPINA 1699); w ten czas pry panu instansowy stal a ruky hore wizdwihnute mel (MARTIN 1731); snjwalo se my, že sem stál na brehu potoka (KB 1756)
L. aby on, Kubo Kostolnik, ponejprv za dve hodiny pret štolnou v železe stal (B. BYSTRICA 1728 CM) stáť v okovách; pro kteru winu mela by sjce na teatrum staty pred domem sessionalskim za 6 hodjn (PONIKY 1789) byť na pranieri
F. smrt strassliwa wssem bezbožnym opilcům za hrbetem a na pate stogj (SP 1696 náb) čakajú ich muky; smrť stojí u dverí, za chrbtom je blízko, každý zomrie: když pri skončeni žiwota smrt u dweri stogi; ale smrt za chrptem stogi a na nas se diwa (GŠ 1758); pokud baron této slowa prednassel, stal Eugen jako prikowaný (LPo 18. st) bez pohnutia
2. nachádzať sa, byť umiestnený, postavený niekde vo zvyčajnej (obyč. stojatej) polohe: gestli ktery czlowiek necha swe sate zbozy stati na poli a ginssi wsseczkni swe domuow swezli; prywet, to ma take zachowano byti od suseda od wrchu az do zemie, kdez by stalo proti dworu susedskemv (ŽK 1473); vyrachli su cztyrzy brazdy, poczaussy od Vahu, stogi topol (BYTČA 1484 SČL); že wystawyl sobe s neho pliaczok, kde stogy chysska wo wratech (L. TRNOVEC 1536); (riad) ktery k warzeny piwa gest potrebny, ma gedna y druha strana, poky piwowar stogy, vzywati (P. ĽUPČA 1543); w mestach stoga wistawene sspitali a w ných slepy, chromy, hluchy, stary, nemocny (SK 1697); tento krčah musy na niečem stati (RT 17. st); zdola hrussky, ktoreg len pen stogi (KRUPINA 1702); včil až do jednoho stromu aj s trnim naš pan oberjager načisto vyrubat dal a nelen tady, kady stromovi stalo, dal žaludem vysadit (GAJARY 1788 LP)
F. ach, gak na slabych nohach nassa obec stogj! (SP 1696) (o jej krehkosti); awssak hospodarstwy gegich welmy kulha a na mdlych nohach stogy (EK 18. st) neprosperuje; oči stáli dupkom, stĺpkom
a. meravo hľadeli: má včytel obličeg swug nastrogiti k posunkum nábožnjm, ne ku omrzlým a sspatnjm (: w prewracenj očý tak, aby dupkom stali:) (BZ 1749);
b. naznačovali mŕtvosť: očj stlupkem stáli (dobytku) (ŠkD 1775)
3. zostávať na mieste, nemeniť polohu: wezmy layn holubych, nasip ych do sskopkú, naleg na ne wody, at tak stogy den a nocz (MT 17. st); hyrečny Kopernjk kanonjkom byl, ktery zmyslel, že slunco stogy a zem se okolo neho obracá (KrP 1760); že každy tyžden temer každy geden sedlak na panskom dva dni nekdy aj tri dni stati musi (TURZOVKA 1798 LP) pracovať;
x. pren robota nám stogi (PK 1782) nikto nepracuje
L. kdi more ticho stogi, plawenj nemuže bit, lečbj pacholcy weslom tyahagjcy na lawickach sedjce weslom tyahaly (KoB 1666) je pokojné
F. ktera woda wždycky stogj, welmi snadno se y zhnogj (Se 18. st) (o potrebe pokroku, vývinu)
4. práv nemeniť vlastníka: ale ta winicze aby se nepredawala, ale na tom meste pri pokogi stala (BÁTOVCE 1589); kasznyczka z lysty obzwlasstnymy nech stogy s pokogem, dokud ditky me k rozumu prigdu (BRATISLAVA 1667 E); czo ge w chalupe klincom pribite, to ma nepohnute stat (ŽILINA 1698)
5. nebyť v činnosti, nebyť využitý, v chode, nefungovať, neísť: tedy wuozs ma s pokogem stati, dokad wsseczkni przegdu (ŽK 1473); takze ta wecz (dohoda) ma stati prwna a gruntowna beze wsseho porusseny (P. ĽUPČA 1551); ktere weczy od toho czyassu z pokogom staly až do tohoto czyassu (H. ŽDAŇA 1577); krčzmy puste nech nestoga, než kdekolwek bi mohl gaky osoch panu zniest (KRASŇANY 1665); od senyckeho cechmystra sem pytal, ze negysu dluzný, ze ta gatka pusta stogy (SENICA 1674); žaden z Lehotzkych ludy gazdu nepamata, len že wždyčky pusztym stalo od mnoho rokuw (V. LEHOTA 1732); snad tretia pastwa pod ozimne syata prihotowena prazna staty bude, kdy nebudeme mjt čžjm posiat (LIKAVKA 1768)
L. s. prielohom, úhorom byť neobrobený: ze tyto zeme oraly, kere prielohom stoya wczyle (TRENČÍN 1574); ket uhorom stali (lazy), že cez ne priechodisko biwalo (D. JASENO 1759)
6. nachádzať sa, vyskytovať sa niekde, vychádzať z nej. miesta: v tom inglickom poli jedna krčma stoji, do nej sa schadzaju tria kralove z vojny (RL 16. st); opett prissly kuruczy w noczy, die 18. may stal haytman u Balaža (P. ĽUPČA 1679) nocoval; wym, že krik stal u Barbir Istwana, widela sem, kdy ho bylj obidwa (KRUPINA 1692); že bočny rebra any pry gednem čloweku tak prosto a w rowneg liney nestoga (ŠD 1784); p. fatens počul ale potom weliky krik w tomže mline stati (BODOVICE 1784) ozývať sa
L. gednemu sedlyaku, ktery stal bil na wozarstwo a potom zanechaty musel (KRUPINA 1684) vykonával povoznícku službu; košiarom, salašom s., na salaši s. pásť ovce a prenocúvať s nimi: než gest tomu piet rokuw, yak z dobitkem na salassy stal za domom domaniskim (V. ZÁLUŽIE 1617-19); aby predtjm byly desatek dawaly batizowsczj sedlaczj, kdy kossarem staly na batisowszkom a mengusowszkym chotaru (SPIŠ 1648); w kteregkolwek hore walassi salašom stoga, z teg hori ag drewo beru (TURIEC 1779)
F. pokud mne hlava hore bude stat, ten zamek nezradym (LIETAVA 1633) budem živý; decrepitus: starček, který nad hrobem chodi, stogi (WU 1750) (o veľmi starom a chorom človekovi); meme gine starosti, sotva wime, kde nam hlawa stogi pre hospodarstwi (SJ 18. st) sme bezradní, zmätení pre nával práce, starostí; kudele mezi wlasi si zakrucowala, abi ty hlawa gako merica stala (MiK 18. st) (o veľkej hlave)
7. mať isté miesto, funkciu, zaujímať isté postavenie v hierarchii hodnôt, byť v istom vzťahu al. pomere k niekomu al. niečomu: ohnywost (nového hrebíčka) w geho složeny stogy in 3tio gradu (HL 17. st); tehdy kdo w hodnosti stogi, nemá mluwit mnoho (GV 1755)
L. potreba gest techdj, aby sme straže držali, pilnj pozor dali a w zbrogj stáli (SK 1697) boli pripravení; to wsecko stat bude na dispositij Wasey Oswycenosty (P. BYSTRICA 1717) závisieť; Luther Martin pri gednostagnosti nemúže zetrwat, ano sám sebu w očy stogi (PP 1734) si protirečí; sskodnemu zwiku chtegicze ga na odpor stat (LIPTOV 1760) sprotiviť sa; ktere (listy) wiem, že pred žadnim prawom nemohu stat, nebo z mogou welikou kriwdou podwedena a prinucena sem byla podpisowat (LIPTOV 1765) byť predvolaná; adjuvo: pomahám, na ruku stogim (WU 1750) nadŕžam
F. fluctuor: w pochybnosti stogjm sem y tam sa motám (KS 1763) som nerozhodný
8. za koho, čo, pri kom byť na strane niekoho, držať s niekým, podporovať niekoho, niečo: potom sme my jey mlovyly, aby sla a oprattala, ze my budeme za to statty (TOMČANY 1572); neb sme hodny za geho pocztywost staty a praczowaty (H. NEMCE 1600); y wsseckých kůruw angelských žádame, by pri nás stáli (CC 1655); assisto: pri nékom stogjm (GrP 1771)
F. a protoz jestli V. U. M. nam strany nebude staty a nebude našim tutorem (JABLONOVÉ 17. st LP) nebude na našej strane
9. o, za koho, čo brániť, chrániť niekoho, niečo, zastať sa niekoho: zadny czlowiek negest dluzen za sweho pacholka dale stati, nez yako geho statek gest (ŽK 1473); my zasie wo nie (plemä) stati chczeme a pro Wassi Milost mnohem wicze vcziniti slibugeme (P. BYSTRICA 1538); protos Was pratelsky prosyme, ze geho zastawyte a zan staty wedle tohoto nassyho lystu budete (BLATNICA 1589); ya Wasseg oznamugi a zadagicze ponižene, abi za mne racila stasti, yakosto za sweho poddaneho (M. S. JÁN 1608); pannj zan odpowed da a zanho stogi (OČOVÁ 1624 E); dobry wogak za kraginu y za krala stogi (GV 1755)
F. a ten gleit a to bezpeczenstwie ma gim w swe moczi stati od dnesska do vtereho, to gest do trzetiho dne (TRNAVA 1459 SČL práv) byť ochranou
10. za koho, čo dávať záruku, ručiť za niekoho, niečo: a my Wassym Milostiem za to slibugeme a za to stogime, zie se Wassym Milostyem od tohoze Giryka Piwowarcze zadosty stane (H. BEŇADIK 1584); aby ste ho na gegjch hlawu a poctiwost y na nassu wssecku dedinu (:ponewadž za neho stogjme:) slobodne propustili, a pakliže by on byl snad nieco winnjkem, zase pred W. M. ho postawime (H. ŽDAŇA 1602); damna illata tibi praestanda, farcienda sunt: ty musýss za tu sskodu státi, musýss wynahraditi (WU 1750)
F. to se vihledavat bude, za to stogim, ze ginacze sa nenagde (DUBNICA n. V. 1732) ručím svojou osobou
11. na čom, o čo naliehať, nástojiť, trvať na niečom, neupúšťať od niečoho: ale po smrty geho (otca) wuona to zrussyla, any w tiem stala (ŽK 1488); gestli ze by geho kdo chczel enem bantowat, ze chcze ten isti Stefan Krayczy za to stat (TRNAVA 1582); stale na tom stogim, že očystecz gest (ŠV 1675); ya o škodu tak nestogim (KRUPINA 1741); že on ze statkem zawčasu doma bude, že se ta wec (pánov záujem), o kteru stogi, esstie lechce statj muže (KT 1753)
F. s. na svojom slove, v slovách, (na) svojej reči, svojho sľubu plniť sľub: o tom, ktoz na swe rzeczi nestogi (ŽK 1473); na kterezto Michale Cygane slyby prawo pamatugycze, geho napominaly, aby swey reczy stall (P. ĽUPČA 1582); ktera bi strana tento kup russiti usilowala aneb sweho slowa nestala, teda budie propadat na chram Bozy fl 6 (ŽILINA 1663); takze potom ssel z mladencom Andrassom Rakassom a z rodiczmj mluwil, nez y tehda matka odporowala, pak slibw sweho stala (ŠTÍTNIK 1692); zda-lj on swich slowach stogi, musy na papir psat (SNS 1786); s. o hrdlo, smrť, život (koho) chcieť trest smrti: kterak zmisslagu o tem gistem weznowy, stoga-ly mu o hrdlo anebo ne; techdy oni na to daly takowu odpowed, že ony o geho smrt nestoga (BRATISLAVA 1681); ktery bi o geho život stal, aby ho zamordowal? (MK 18. st)
12. o, za koho, čo mať, prejavovať záujem o niekoho, niečo, dbať o niekoho, niečo: tehda wedle zapisu tehoto radda a mesto wsseczko budu powinni za swych spolususedow stati (P. ĽUPČA 1536); nebo ne tolik o toho Kmete stogy, alle o wseczko panstwy (PARÍŽOVCE 1555 E); Puček rekl, že nestogj giz o to manželstwj (D. KUBÍN 1646); kdo rozumu nema, nech v rade neseda, kde o neho nestogj (BV 1652); tech, kteryž o zemske wecy stogi, kterych Bůh gest bricho (SP 1696); žaden nič nedba, žaden o nich nestoji (SEDLICE 1783 LP)
13. (v čom) byť, trvať, existovať, pretrvávať v niečom: kdy by kolwek kerakoly strana w tem staty nechtela (L. JÁN 1480 SČL); kterak by mezi nami a starssimi potomky pewnost, pokoy a gednostaynost weczech dokonalych stati mohla (L. TRNOVEC 1563); prosim strani drewa na magir, ze by Wasse Welikomoznost poslati raczila, pokud takto teplo stogi a pokud dobre czesti stogi (MALŽENICE 1607); pohorelým na Orawkách gesste sloboda stogi do Wianocz, yak gych w listi gym widane doswečiti mohu (ORAVA 1618); z kterych veci nikdy, yak Detva stogi, ani my, predkowe naši devatek nedavali (DETVA 1736 LP)
L. kteri bi mali pokrwnost anebo nenawist s timi, kterim prawo stogi (CA 1675 práv) sa súdia; bozenyika poslal k pannyi instansscze, ze prawo bude stat (SKALICA 1723 práv) bude súd; vo vedomosti, v známosť (dobre) s. adm byť známe: w znamost dobre stogi Wisoce Oswicenostiam; dobre we wedomosti stogi Oswicenostiam (VAŽEC 1768)
F. rozumym tomu tak, že Lyndawske panstwy rowno yako na gednom wlasu stogy (s. l. 1563) je v zlej situácii; on byl wražedlnjk od počatku a w prawde nestal, nebo prawdy w nem nenj (COB 17. st) bol klamárom; s. reči, v slove plniť sľúbené: non staret suis verbis vulgare sermone nestoya swey reczy (TURIEC 1582); Bože, prosime twe milosty, udel nam Ducha tweho S., abichom my staly w slowu twem a w prawem poslussenstwy až do konce zetrwaly (AgS 1708 náb) plnili ho
14. (na, v čom) (existenčne) závisieť od niečoho, niekoho, mať existenciu v niečom: to na gich panow woly bude staty (L. JÁN 1480 SČL); powecz, w kolik strankach stogij spasenij křestianske? (BAg 1585); a kdiby geg wule bola Berger Andrasowy nyczo s teg tretiny dat, na geg wuli bude stat (PREŠOV 1696); ale ta radost nestogi na brucha plnosti (GŠ 1758); continetur honestas qvatuor virtutibus: w sstyrech wecách stogj poctiwost (KS 1763)
L. gesli bi to na moci meg stalo, aby gsem od wassich tiel nemoce, vskosti, zalosti, wssecku starost odehnati mohel (MK 18. st) mal som moc
F. paňska prozba za rozkazanj stogj (SiN 1678) (o podriadenosti)
15. neos kde byť napísaný, zaznačený, zapísaný niekde: nam pod prisahu, gak in generali decreto stogi, gednostejne oznamili (BRATISLAVA 1559); nepochibugem, ze Wassy Milostj y take pany sudczy dobre zaopaczy a wicz nezly w artikuly stogy (ORLOVÉ 1661); kupila se diesska brindcze, kteregssto summa doložena stogi v poradku kupowany brindce (ŽILINA 1712); luky na osem koscou, jak v urbari punkt stoji (POLHORA 1776 LP)
L. stojí napísané, písané, zvrchupísané je zapísané, písomne zachytené: gemu wsseho toho nesplnyl, czoz swrchupsano stogy (ZVOLEN 1445); tedy to plati bez osudu, yakoz stogi psano naprzed (ŽK 1473); w tichže knihach Mogzissowich stogy napsano (AgS 1708)
16. komu slušať, svedčať, pristať niekomu: pobral takowe saty, ktera gemu na hrdlo nestogy (s. l. 17. st)
F. z pokoru čim dal tim wisseg w cnostech sa pozdwihug, nebo pjcha stogj učnowy tak, gako zlaty obogek swini (CA 1696) je nepotrebná
17. práv komu riešiť právne záležitosti pred súdom, odpovedať na obvinenie niekoho: a przysslo by k bogi, ze by zadal bitku, gestli by mu chtiel staty (STREČNO 1548);
L. causam relinquere: od pre pustiti, ku právu nestáti (WU 1750) zanechať právne riešenie sporu, odstúpiť od sporu; vadari reum: rukogewnjka žádati od hrjssného, aby na právo stal (KS 1763) ho zastupoval; práva, spravodlivosti s. zodpovedať sa pred súdom: przed wamy gednomv kazdemv chczy prawa staty (STREČNO 1548); nebudess mne zde sudity. Nebo nykda any mich przedkow, any mne takowy messcžane a sedlaczy nesudily, any budu, tam ya chczy prawa staty, ne gynde (RUŽOMBEROK 1576); potom ty ya budem prawa staty, kdy ma dosweczyss, že som ya striga (KRUPINA 1692); aby sprawedlnosty stali takowimto spusobem (TURIE 1724); nekdo domnieva jse, že neni povinen pro svuj skutek zly práva stát neb za to odpoved dát (MB 1759); -vať, stojávať [-jí-] frekv
1. k 1: až bych se já dážďa bála, do kríčka bych nestávala, do kríčka bych nestávala (RL 15. st); na kterich krawy w lete stawagu (BUDATÍN 1690); geg tože dietya odisslo a to sicze wečer, za žleb, kdye totižto krawy stawaly, w pliencze okrutyene položila (ORAVA 1740); z gidúcyma chodjwali a z stogjcyma stáwali (KB 1756); nagprw hríšník za nekterý čas musil úplňe wen s kosťela stáwaťi w pokánném ruchu (BN 1796)
2. k 2: powstáwagj gisté proti čloweku každodeny nepratěle, sydla stáwagj a utoky činij (SPo 1690); swět tento tisyc a tisyc osydel stáwa dussám lidckým (SRo 1766)
3. k 4: čluny pri zapadu slunce nablizko obecnych prievozu mista pritahnute byli a potom nasledujiciho jitra, kde stavaji, se zase zavest (majú) (VIEDEŇ 1782 CM)
4. k 6: y to wie (svedok), že tam dosty seno stawalo (KRUPINA 1691); k ffrancisskanom, ponewacž tam stawa pan viceisspan, kupilo se mis ssest (ŽILINA 1716)
5. k 7: Hrabowskemu, kdy stawal po niekolik dni nad oraczmi, kdy vhory preorawali (TRENČÍN 1587); že sam fatens pred dwaciatmy roky po gedno ssest rokou z Hornokubincy ze swimy wlastnimj owcamy stawal (VELIČNÁ 1732); w prostredu dwúch hríchuw každá čtnosť stále stogíwa (BE 1794)
L. s. salašom, na salaši pásavať a prenocúvať: wie o tom, že wysse polany Dzuryanowskeg stawal geho nebohy pan otec z Hibany z owcamy na salassy (LIPTOV 1693); po zebrany sena owcze geho na tich kossariskach salassom stawalj (TURIEC 1777)
6. k 13: durare: stáwati (PD 18. st)
7. na koho vyčkávať na niekoho (so zlým úmyslom): Gyryk Kulczyt, spolusused nass, stawal na nas a nasse messczeny na horach a na slobotney ceste, nemage ssatneho prawa (ŽK 1468)
8. čo byť v dostatku, postačovať: kupilo se sczuk glawnich, czuo nestawalo, wzalo se menssich kapruow a sczuczok; kapusty, ponewadž nestawalo obecneg, kupilo se, d 5 (ŽILINA 1665); ( 1681); ked to nestawalo, aj z nadrastkov som gednu vivaril (P. BYSTRICA 18. st)
9. ostávať: platil sem mlynarowy od 4 ramow na obloky, tamze kachle sem platil a czuo stawalo (MOŠOVCE 1563)

stáť² ndk
1. mať cenu, hodnotu (obyč. v peniazoch): zacz ten dobytek stogi aneb ten kuoň; zacz by ta zemie stala (ŽK 1473); že y ty penize zato nestogia, czo sme praczowalj (SIELNICA 1571); prinosila k nemv motiku ostriti y zeptawala se ho, gestli stogi za dwa penize (P. ĽUPČA 1582); a czo by wycze podluzna byla, nech pan mug wyplaty z meho statku, ponewacz rola tolko penyez nestogy (BRATISLAVA 1667); riad hospodarsky any za try zlate nestogj (TURIEC 1672); takowa Geho Milosty portia neb častka či bi wysse sstirsto rimskich zlatich stala neb nie? (IVACHNOVÁ 1736); weczy zdaliž nje lacnegssge, gako staly, popredane su (TURIEC 1777)
F. ga, čuo by za gednu muchu stalo, som sebou newzal (VARŠAVA 1760) nič
2. za čo mať istú hodnotu (spoločenskú, morálnu), byť hodný niečoho: ten wi, zacz Pan Gežyss stogi (CC 1655); hitnu na Knazowe hore predal s pressom, ačkolwek za dewat zlatich, ale stala za dwacat zlatich (KRUPINA 1683); multum de ea re disputavi: mnoho gsem o té wěcy hádal, mnohého hadrowánj, hadruňku, hádánj ta wěc mně stála (WU 1750)
F. lisska tež swug oczas wzdycky chwalj negwjc, kozussnicy mluwy, že nestogj za nicz (BV 1652); nestogj za borowu ssussku; ten ptak, wecz, za malo stogj, genž do sweho hnjzda hnogj (SiN 1678); hlawnj a prednj mesto w Uherskeg kragne Budin mnoho tisyc wogska krwy stálo (KrP 1760) mnoho sa oň bojovalo; kto poctiwosti nema, za psa nestogi (MK 18. st) naničhodný, podliak
3. mať istú cenu, vyžadovať isté finančné náklady al. úsilie (pri získaní niečoho): geho k tomu prinutit, abi mne zaplatil, nebo mne newelmi malo stogi, co sem na posly nakladal (SIELNICA 1574); nohawjcze opet mne staly fl 1 d 60 (ZVOLEN 1575); wysse dwoch tyždnow žaden nema robotu v remeslnyka zohabyt pod byrssagom, kolko robota stogy (ŠŠ 1610); to nas stalo dvanast zlatych (KUBRICA 1718 LP)

stávať, stávať sa p. stať, stáť¹