Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

srdnatý príd. expr. smelý (význ. 1), odvážny: s. muž, bojovník;

srdnato prísl.: s. sa brániť;

srdnatosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
srdnatý; srdnato prísl.; srdnatosť ‑i ž.

srdnatý -tá -té 2. st. -tejší príd.

hnevlivý 1. ktorý sa ľahko nahnevá (o človeku) • popudlivýprchký: vyhýbala sa hnevlivým, popudlivým, prchkým ľuďomdráždivý (ktorý sa ľahko podráždi) • srditýzried.: srdnatýsrdnýexpr. zried. srdovitý: srditý, srdnatý, srdovitý mužexpr. durdivý: durdivá povaha

p. aj zlostný 1

2. p. nahnevaný


smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutkynebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domuudatnýkniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovnícijunáckyhrdinskýbohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdcetrúfanlivýtrúfalýprismelýpriodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievčapren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkoumužnýzastar. zmužilýchlapskýodhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný činkniž.: nebojácnyneohrozenýzastar. odvážlivýhovor. gurážnyexpr. srdnatýpren. expr. prometeovskýpren. expr. zastar. prometejskýexpr. čertovský


srdnatý 1. p. smelý 2. p. zlostný 1, hnevlivý 1


zlostný 1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti; vyjadrujúci zlosť • srditýhnevlivý: zlostný, srditý človek; zlostné, hnevlivé rečihnevnýzlobnýjedovatýjedovitýjedovlivý: hnevný, jedovatý tón v hlaseprchkýpopudlivýexpr.: pajedlivýpajedivýpajednýžlčovitý: popudlivý, pajedlivý, žlčovitý človekexpr. prezlostný: mal prezlostného susedazried. zlostiplnýsrdnatýkniž. srdnýexpr. zried. srdovitýkraj. zázrivýnár.: jedlivýdurnýkniž. zastar. zdurný (Vajanský, Kalinčiak): srdnatá žena, zázrivý pohľad, durný hlasexpr. roziskrený: roziskrené očipren. supí

2. p. nahnevaný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

srdnatý príd. expr.

1. odvážny, smelý, nebojazlivý, neohrozený: srdnaté, pyšné srdce (Kal.); Čoho by sa mal báť smelý, srdnatý muž? (Vaj) Musela to byť deva srdnatá, keď si trúfala zájsť nočnou chvíľou do katovne. (Zúb.)

2. zried. zlostný, prchký, popudlivý, srditý: (Hladiny) odpovedali len nevľúdnym crčaním, srdnatým čeperením. (Fr. Kráľ);

srdnato, zried. i srdnate prísl.

1. smelo, odvážne: s. sa brániť, útočiť, hovoriť; Premohol rozpaky a srdnato vstúpil do izby. (Kuk.)

2. zlostne, nahnevane: Srdnate odpľul v tú stranu, kde cítil, že je práve gazda. (Gab.);

srdnatosť, -ti ž. odvaha, smelosť, zmužilosť

srdatne p. srdnatý


srdatý p. srdnatý

srdnatý, srdatý príd
1. odvážny, mužný: tak teprw budete srdnaty pacholcy, udatny wogacy (ZA 1676); chce Buch služebnjka swého mitj srdnateho, ne rozkošneho (RB 1713); tyto muži tak stáljm a srdatjm umislem k mučedlnjctwj pospjchali, gak bi na nagaky sláwny obed powolani byli (VP 1764); ay nagsrdnaťegssích mučí zlý chír, sskoda, bolesť (BR 1785)
2. zúrivý, zlý: ged gegjch podobnj bil gedu negsrdnategsseg gessťerici a wretenici; od mnohe srdnate wzteklosty štetini geho (vepra) na spusob drota železneho wzhuru se pozdwihowali (PT 1796); -e prísl
1. k 1: ona pak srdnaťe bez messkáňy hlawu potrčíc, tu máss, prawí, aňi gen nagmenssu chwílu gu ňechcem nosiť, odrež hu (BR 1785); (Semiramis) mnohe pradce we welikem nebezpečenstwy znassala y srdatne proty nepratelum bogowala (MC 18. st)
2. s veľkým žiaľom, preveľmi, ľútostivo: ga na to když pomislim, hned srdnate kwiljm (PoP 1723-24); ačpráwe reči samé srdnate mluwyss (PT 1778); cordate: srdnaťe (PD 18. st); -osť ž
1. odvážnosť, smelosť, udatnosť: mame na sebe wzity srdnatost proty takowim posmiwačum (Le 1730); k tomu všecku srdnatost mysli priložic (KR 1751); i te slzi, kterec geg tecti meli, pro welku srdnatosť a stjskanj pruchodu slobodneho miťy ňemohli (PT 1796)
2. hnev, zloba: premenil král obličeg bez srdnatosti wislowenym gmenem (PT 1778)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu