srdnatý príd. expr. smelý (význ. 1), odvážny: s. muž, bojovník;
srdnato prísl.: s. sa brániť;
srdnatosť -i ž.
srdnatý -tá -té 2. st. -tejší príd.
hnevlivý 1. ktorý sa ľahko nahnevá (o človeku) • popudlivý • prchký: vyhýbala sa hnevlivým, popudlivým, prchkým ľuďom • dráždivý (ktorý sa ľahko podráždi) • srditý • zried.: srdnatý • srdný • expr. zried. srdovitý: srditý, srdnatý, srdovitý muž • expr. durdivý: durdivá povaha
p. aj zlostný 1
2. p. nahnevaný
smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky • nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu • udatný • kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci • junácky • hrdinský • bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce • trúfanlivý • trúfalý • prismelý • priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča • pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou • mužný • zastar. zmužilý • chlapský • odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin • kniž.: nebojácny • neohrozený • zastar. odvážlivý • hovor. gurážny • expr. srdnatý • pren. expr. prometeovský • pren. expr. zastar. prometejský • expr. čertovský
srdnatý 1. p. smelý 2. p. zlostný 1, hnevlivý 1
zlostný 1. ktorý sa rýchlo nazlostí, náchylný k zlosti; vyjadrujúci zlosť • srditý • hnevlivý: zlostný, srditý človek; zlostné, hnevlivé reči • hnevný • zlobný • jedovatý • jedovitý • jedovlivý: hnevný, jedovatý tón v hlase • prchký • popudlivý • expr.: pajedlivý • pajedivý • pajedný • žlčovitý: popudlivý, pajedlivý, žlčovitý človek • expr. prezlostný: mal prezlostného suseda • zried. zlostiplný • srdnatý • kniž. srdný • expr. zried. srdovitý • kraj. zázrivý • nár.: jedlivý • durný • kniž. zastar. zdurný (Vajanský, Kalinčiak): srdnatá žena, zázrivý pohľad, durný hlas • expr. roziskrený: roziskrené oči • pren. supí
srdnatý príd. expr.
1. odvážny, smelý, nebojazlivý, neohrozený: srdnaté, pyšné srdce (Kal.); Čoho by sa mal báť smelý, srdnatý muž? (Vaj) Musela to byť deva srdnatá, keď si trúfala zájsť nočnou chvíľou do katovne. (Zúb.)
2. zried. zlostný, prchký, popudlivý, srditý: (Hladiny) odpovedali len nevľúdnym crčaním, srdnatým čeperením. (Fr. Kráľ);
srdnato, zried. i srdnate prísl.
1. smelo, odvážne: s. sa brániť, útočiť, hovoriť; Premohol rozpaky a srdnato vstúpil do izby. (Kuk.)
2. zlostne, nahnevane: Srdnate odpľul v tú stranu, kde cítil, že je práve gazda. (Gab.);
srdnatosť, -ti ž. odvaha, smelosť, zmužilosť
srdatne p. srdnatý
srdatý p. srdnatý
srdnatý, srdatý príd 1. odvážny, mužný: tak teprw budete srdnaty pacholcy, udatny wogacy (ZA 1676); chce Buch služebnjka swého mitj srdnateho, ne rozkošneho (RB 1713); tyto muži tak stáljm a srdatjm umislem k mučedlnjctwj pospjchali, gak bi na nagaky sláwny obed powolani byli (VP 1764); ay nagsrdnaťegssích mučí zlý chír, sskoda, bolesť (BR 1785) 2. zúrivý, zlý: ged gegjch podobnj bil gedu negsrdnategsseg gessťerici a wretenici; od mnohe srdnate wzteklosty štetini geho (vepra) na spusob drota železneho wzhuru se pozdwihowali (PT 1796); -e prísl 1. k 1: ona pak srdnaťe bez messkáňy hlawu potrčíc, tu máss, prawí, aňi gen nagmenssu chwílu gu ňechcem nosiť, odrež hu (BR 1785); (Semiramis) mnohe pradce we welikem nebezpečenstwy znassala y srdatne proty nepratelum bogowala (MC 18. st) 2. s veľkým žiaľom, preveľmi, ľútostivo: ga na to když pomislim, hned srdnate kwiljm (PoP 1723-24); ačpráwe reči samé srdnate mluwyss (PT 1778); cordate: srdnaťe (PD 18. st); -osť ž 1. odvážnosť, smelosť, udatnosť: mame na sebe wzity srdnatost proty takowim posmiwačum (Le 1730); k tomu všecku srdnatost mysli priložic (KR 1751); i te slzi, kterec geg tecti meli, pro welku srdnatosť a stjskanj pruchodu slobodneho miťy ňemohli (PT 1796) 2. hnev, zloba: premenil král obličeg bez srdnatosti wislowenym gmenem (PT 1778)