srdečný príd. prejavujúci láskavosť, milý, prívetivý, priateľský, úprimný: s. človek; s. vzťah, smiech, rozhovor; s. pozdrav (z Tatier ap.), s-é blahoželanie (k meninám ap.) písomné pozdravné formuly; s-á vďaka!
srdečne prísl.: s. sa smiať; je mi s. ľúto; hovor. expr. je mi to s. jedno úplne jedno;
srdečnosť -i ž.
srdečnosť -ti ž.
srdečný, 2. st. srdečnejší príd.
1. správajúci sa k niekomu láskavo, prívetivo, priateľsky, láskavý. prívetivý, milý: s. človek; dobrá, srdečná mať (Vaj.); Tetka bola taká hybká, taká srdečná, taká milá. (VHV); milá, srdečná žena (Kuk.);
2. myslený úprimne, úprimný, priateľský, nepredstieraný; láskavý: s-á vďaka, s. pozdrav, s. smiech, s-á reč, s. rozhovor, s. list, s-á nálada, s-é ovzdušie, mať s. vzťah k niekomu;
3. expr. blízky srdcu, milovaný: Počuješ, druh môj srdečný? (Sládk.)
4. zastar. týkajúci sa srdca, srdcový: s-á neuróza (Jégé); s-á mŕtvica (Urb.);
srdečne prísl. úprimne, priateľsky, prívetivo; opravdivo: s. sa zasmiať, s. niekoho privítať, pozdraviť, s. niekomu blahoželať, s. ďakovať, s. sa zabávať; je mi s. ľúto; pren. hovor. expr. je nám (to) s. jedno celkom, úplne;
srdečnosť, -ti ž. vlastnosť niekoho al. niečoho srdečného; úprimný, láskavý prístup k niekomu: prekypovať s-ou, prijať niekoho s veľkou s-ou