sračka -y -čiek ž. hrub. hnačka
sračka -ky -čiek ž.
hnačka častá riedka stolica • hovor. dyaré • žart. behačka • hrub. sračka • kolika (prudká bolesť v bruchu spojená obyč. s hnačkou)
sračka p. hnačka
sračka, -y, -čiek ž. vulg. hnačka
sračka ž hnačka: sračka a čerwena memoc činya tečenj brucha (KoB 1666); namazuge se s nym take bricho proti čerweneg nemocy, nebo netoliko to žreny sstrewny vklada, ale y sračku zastawuge (MT 17. st); foria: behačka, sračka, behúnka; foriolus: posranec, smraďuch, behač, kdo má behačku aneb sračku (KS 1763); když guž nemoc dozrela, tu se začínala běhačka, sračka (ŠkD 1775) L. v wine wareno semeno traceny žaludka zastawuge y geho posynuge (!), mekost brycha y krwawu sračku, tež moč krwawy odgima (HL 17. st) spojenú s krvavým výtokom