spútať -a, sputnať -á dok.
1. dať do pút, poviazať: s. ruky, s. zlodeja, s. koňa povrazmi;
pren. rieka s-ná ľadom
2. kniž. pripútať (význ. 2), spojiť: sú s-ní láskou, príbuzenstvom
3. kniž. ovládnuť (význ. 1, 2), skrotiť: s. živly, fantáziu;
nedok. spútavať -a, sputnávať -a
spútať -ta -tajú -taj! -tal -tajúc -taný -tanie, sputnať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.
spútať, sputnať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli preč • zviazať • poviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazať • zaputnať (upevniť putami al. ináč): zaputnali mu nohy aj ruky • poputnať • posputnávať (postupne) • opútať • oputnať (ruky, nohy)
2. p. spojiť 2 3. p. ovládnuť 1
zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obilia • vyviazať: vyviazať obilie do snopov • zakosíliť • zauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliť • zatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľu • uviazať • priviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťaz • previazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľou • stiahnuť • opásať • prepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzom • obkrútiť • okrútiť • obviazať • oviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátom • poviazať • pozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať
2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútať • sputnať • zaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazí • poviazať • poputnať • posputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnali • oputnať • opútať (ruky, nohy)
3. p. spojiť 2, zjednotiť
putnať, -á, -ajú nedok. (koho, čo) uväzovať niekomu, niečomu putá, sputnávať; zväzovať, zabraňovať v pohybe: Viažte, putnajte, ale sácať sa nedám. (Vaj.) Hŕstku šľachticov putnajú a ženú pred sebou von. (Fig.) Koňom putnajú predné nohy ohlávkami. (Vaj.) Vysoká tráva putnala nohy. (Hor.); pren. Putá zo železa putnajú slobodu (J. Kráľ) nedovoľujú slobodne žiť;
dok. sputnať
spútať, -a, -ajú i sputnať, -á, -ajú dok. (koho, čo)
1. dať do pút, putami obmedziť voľný pohyb, zviazať, poviazať: s. ruky, nohy niekomu; okovami, reťazami spútaný; Sputnaného v želiezkach doviedli ma na trenčiansku stanicu. (Jes.) Sputnajte ma, obeste ma! (Vaj.); pren. rieka je ľadom spútaná zamrznutá;
2. uviesť do tesnej spojitosti, závislosti, spojiť: byť láskou spútaný; Mater i syn spútaní sú navždy — nerozlučne. (Kuk.)
3. obmedziť vo voľnosti prejavu, ovládnuť; skrotiť: s. prírodné sily, živly, s. vojny; s. fantáziu niekoho; [City] sputnali jej celú bytnosť. (Kuk.) Životom sme spútaní. (Heč.); sputnaná túžba (Zúb.); Ducha nemožno sputnať múrmi. (Král.);
nedok. spútavať i sputnávať, -a, -ajú
sputnať dk koho dať putá niekomu, spútať niekoho: a chcze-li geho (dlžníka) pak na rzetiez wzyti nebo sputnat, to muz vdielati, ale aby gemv w tom muky nedielal (ŽK 1473); pauto compes: dáti do paut, sputnati (PD 18. st); -ávať ndk: compendibus simul vincire: sputnáwati (PD 18. st)