spútať -a, sputnať -á dok.
1. dať do pút, poviazať: s. ruky, s. zlodeja, s. koňa povrazmi;
pren. rieka s-ná ľadom
2. kniž. pripútať (význ. 2), spojiť: sú s-ní láskou, príbuzenstvom
3. kniž. ovládnuť (význ. 1, 2), skrotiť: s. živly, fantáziu;
nedok. spútavať -a, sputnávať -a
spútavať, sputnávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.
viazať 1. uzlom spájať • zaväzovať • zväzovať: viazala, zväzovala konce šatky; viazal kravatu, mašľu • kosíliť: kosílil roztrhnutý povrázok • zauzľovať • zried. uzliť
2. omotávaním al. ináč pevne spájať • zaväzovať • zväzovať • sťahovať: viazali, zväzovali obilie do snopov; sťahovali drevo do zväzkov • šnurovať (navliekaním šnúrok): viazal, šnuroval si topánky • hovor. zastar. gurtovať
3. pevne pripájať k niečomu • priväzovať • pripútavať: viazali, priväzovali vinič; zajatcov priväzovali, pripútavali k stĺpu
4. obmedzovať v konaní • zaväzovať • zväzovať: viaže ho prísaha • kniž.: spútavať • sputnávať: spútava ho termín dokončenia, daný sľub
5. p. pútať 2
spútať, -a, -ajú i sputnať, -á, -ajú dok. (koho, čo)
1. dať do pút, putami obmedziť voľný pohyb, zviazať, poviazať: s. ruky, nohy niekomu; okovami, reťazami spútaný; Sputnaného v želiezkach doviedli ma na trenčiansku stanicu. (Jes.) Sputnajte ma, obeste ma! (Vaj.); pren. rieka je ľadom spútaná zamrznutá;
2. uviesť do tesnej spojitosti, závislosti, spojiť: byť láskou spútaný; Mater i syn spútaní sú navždy — nerozlučne. (Kuk.)
3. obmedziť vo voľnosti prejavu, ovládnuť; skrotiť: s. prírodné sily, živly, s. vojny; s. fantáziu niekoho; [City] sputnali jej celú bytnosť. (Kuk.) Životom sme spútaní. (Heč.); sputnaná túžba (Zúb.); Ducha nemožno sputnať múrmi. (Král.);
nedok. spútavať i sputnávať, -a, -ajú