spupný príd. kniž. veľmi pyšný, nadutý, povýšený, arogantný; svedčiaci o tom: s. človek, víťaz; s-é správanie, s. smiech;
spupne prísl.;
spupnosť -i ž.
spupnosť -ti ž.
povýšenectvo povýšené správanie • povýšenosť • namyslenosť • povznesenosť: panské povýšenectvo, panská povýšenosť, namyslenosť • pýcha • márnomyseľnosť • samoľúbosť: urazená márnomyseľnosť, samoľúbosť • pejor.: nadutosť • nafúkanosť • velikášstvo • obyč. pejor.: suverenita • suverénnosť • hovor. pejor. panština • arogancia • kniž. spupnosť • expr. bohorovnosť
spupný príd. bezočivo smelý, pyšný, povýšený, opovážlivý: s. človek; Čím lepšie sa im darilo, tým boli spupnejší. (Čaj.) Je v ňom kus akejsi zbojnícko-šľachtickej hrdosti, ale nie spupnej. (Al.); spupné vystupovanie žandárskej čeliadky (Hruš.); s. žrebec (Kuk.);
spupne prísl.: s. sa správať, s. pozerať;
spupnosť, -ti ž. bezočivá smelosť, pýcha, povýšenosť, opovážlivosť