spupný príd. kniž. veľmi pyšný, nadutý, povýšený, arogantný; svedčiaci o tom: s. človek, víťaz; s-é správanie, s. smiech;
spupne prísl.;
spupnosť -i ž.
spupne 2. st. -nejšie prísl.
povýšene povyšujúc sa nad ostatných, neprimerane si uvedomujúc vlastnú dôležitosť al. hodnotu; svedčiac o tom • povýšenecky • pohŕdavo • zvysoka • zvrchu: ku každému sa správal povýšene, povýšenecky; na ostatných sa pozeral pohŕdavo, zvysoka, zvrchu • namyslene • naduto • sebavedome • pyšne: namyslene, naduto odpovedal na našu prosbu; sebavedome, pyšne hovoril o svojich úspechoch • kniž. protektorsky: protektorsky potľapkával mladšieho kolegu po pleci • pejor.: veľkopansky • velikášsky: veľkopansky, velikášsky nám zakýval na pozdrav • arogantne • kniž. spupne (bezočivo povýšene): arogantne, spupne odmietol chlapcovu žiadosť
porov. aj povýšený
spupne p. povýšene, porov. aj pyšný
spupný príd. bezočivo smelý, pyšný, povýšený, opovážlivý: s. človek; Čím lepšie sa im darilo, tým boli spupnejší. (Čaj.) Je v ňom kus akejsi zbojnícko-šľachtickej hrdosti, ale nie spupnej. (Al.); spupné vystupovanie žandárskej čeliadky (Hruš.); s. žrebec (Kuk.);
spupne prísl.: s. sa správať, s. pozerať;
spupnosť, -ti ž. bezočivá smelosť, pýcha, povýšenosť, opovážlivosť