spupný príd. kniž. veľmi pyšný, nadutý, povýšený, arogantný; svedčiaci o tom: s. človek, víťaz; s-é správanie, s. smiech;
spupne prísl.;
spupnosť -i ž.
spupný -ná -né 2. st. -nejší príd.
povýšený ktorý sa povyšuje nad iných; ktorý prejavuje vlastnú nadradenosť, prehnané sebavedomie; svedčiaci o tom (op. ponížený) • povýšenecký • vyvýšený: povýšený človek; cítiť povýšený, povýšenecký tón v hlase • nadradený • superiórny: nadradené správanie • protektorský (príznačný pre protektora): protektorský postoj • povznesený (povýšene ľahostajný): povznesené správanie • namyslený • pyšný • expr.: nadutý • nafúkaný (ktorému chýba skromnosť, pokora): nemala dôvod byť namyslená, pyšná, nadutá, nafúkaná • kniž. spupný (povýšený a bezočivý): prichádzal so spupným výrazom víťaza • hrdý • odmeraný (udržiavajúci si odstup): dívala sa ponad všetkých hrdým, odmeraným pohľadom • pohŕdavý • pohrdlivý • opovržlivý (prejavujúci pohŕdanie inými): pohŕdavý, pohrdlivý, opovržlivý postoj • expr. bohorovný: ponoril sa do svojho bohorovného mlčania • pejor. veľkopanský: veľkopanské spôsoby, gestá
pyšný 1. ktorý sa (často nekriticky) vynáša nad iných; ktorý dáva najavo pohŕdanie, povýšenosť (o človeku); svedčiaci o tom • namyslený • expr.: nadutý • nafúkaný: je pyšná, namyslená, nadutá, nafúkaná ako páv • poet.: hrdohlavý • hrdopyšný: hrdohlavá, hrdopyšná slečinka • expr. horedržaný • pejor. zried. horenosý: horedržaný, horenosý frajer • povýšený • povýšenecký • expr. bohorovný: povýšený, povýšenecký pohľad; bohorovné správanie • vystatovačný • vypínavý (ktorý sa rád niečím chváli): vystatovačný, vypínavý človek • kniž. spupný: spupný panovník • hovor. expr. rohatý
2. ktorý prejavuje oprávnenú hrdosť na niečo • hrdý • sebavedomý (právom pyšný): stala sa z nej hrdá, sebavedomá mladá mama; byť hrdý na svoje deti
3. p. nádherný 1, veľkolepý
spupný p. pyšný 1, povýšený
spupný príd. bezočivo smelý, pyšný, povýšený, opovážlivý: s. človek; Čím lepšie sa im darilo, tým boli spupnejší. (Čaj.) Je v ňom kus akejsi zbojnícko-šľachtickej hrdosti, ale nie spupnej. (Al.); spupné vystupovanie žandárskej čeliadky (Hruš.); s. žrebec (Kuk.);
spupne prísl.: s. sa správať, s. pozerať;
spupnosť, -ti ž. bezočivá smelosť, pýcha, povýšenosť, opovážlivosť
spupný príd veľmi pyšný, povýšenecký, arogantný: superbus: zpupný (PD 18. st); -osť ž nadutosť, povýšeneckosť, arogantnosť: superbia: zpupnost (PD 18. st)