sprotiviť dok. urobiť protivným, znechutiť, zhnusiť, spríkriť: s-l mu jedlo, zábavu
// sprotiviť sa
1. stať sa protivným, zhnusiť sa, zbridiť sa, spríkriť sa: obed sa mu s-l; žena sa mu s-a, s-lo sa mu piť
2. postaviť sa na odpor, vzoprieť sa: s. sa rozkazu, nadriadenému; chcel sa s., ale nevládal
sprotiviť sa -ví sa -via sa (ne)sprotiv sa! -vil sa -viac sa -vený -venie sa dok.
sprotiviť si -ví si -via si sprotiv si! -vil si -viac si -vený -venie si dok.
sprotiviť -ví -via sprotiv! -vil -viac sa -vený -venie dok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
omrzieť prestať zaujímať al. prestať sa zaujímať o niečo (pre ustavičné opakovanie, nepríjemnosti a pod.) • zried. omrzieť sa • zunovať (koho, čo) • zunovať sa (komu, čomu): hra ho omrzela, zunovala; život ho omrzel, zunoval ho, zunoval sa mu; žena sa mu omrzela, zunovala • zastar. zmrzieť (J. Kráľ) • znepáčiť sa • zneľúbiť sa • znevidieť sa (prestať sa páčiť, pozdávať): znepáčilo, zneľúbilo sa mu jednostajné napomínanie; znevideli sa mu jeho spôsoby • znudiť • unudiť (spôsobiť nudu): život bez práce človeka znudí, unudí • znechutiť sa • sprotiviť sa (prestať byť príjemným, zaujímavým): znechutil sa jej doterajší spôsob života • hovor. expr. otráviť (prestať zaujímať prázdnotou, bezobsažnosťou, jednotvárnosťou): ustavičné pozeranie televízie ma otrávilo
spriečiť sa 1. postaviť sa priečne • vzpriečiť sa: brvno sa vo vode spriečilo, vzpriečilo • vzoprieť sa • vzopäť sa • zopnúť sa • vztýčiť sa (zaujať polohu, ktorá niečomu, niekomu prekáža): niečo sa mu v hrdle vzoprelo, vztýčilo, vzopälo • zapriečiť sa • zaseknúť sa • zadrhnúť sa: koleso sa zapriečilo
2. postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • vzpriečiť sa: spriečil sa, vzoprel sa, vzpriečil sa rodičovskej vôli • vzbúriť sa • sprotiviť sa: vzbúrila sa, sprotivila sa, spriečila sa proti nespravodlivému rozhodnutiu • zried. sprieť sa (Timrava) • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy)
p. aj zaťať sa
3. p. sprotiviť sa 1, 2
sprotiviť p. strpčiť
sprotiviť sa 1. stať sa protivným, odpudzujúcim, hnusným • zhnusiť sa • spríkriť sa • spríkrieť: sprotivilo sa mu zafajčené prostredie; spríkrila, zhnusila sa nám taká predstava • zoškliviť sa: zošklivil sa sám sebe • znechutiť sa • zbridiť sa (stať sa nechutným al. vzbudiť nechuť k niečomu): správanie mladíka sa všetkým znechutilo • spriečiť sa • zried. vzpriečiť sa: nedovarené mäso sa mu spriečilo • zried. znepríjemnieť (stať sa nepríjemným): hlasy mi po chvíli znepríjemneli
2. postaviť sa na odpor • spriečiť sa • vzpriečiť sa • vzoprieť sa: sprotivil sa, spriečil sa nášmu želaniu • vzbúriť sa • zried. sprieť sa: vzbúril sa rozkazu vedúceho • hovor. expr. postaviť sa na zadné (nohy) • hovor. zastaráv. zoprieť sa
strpčiť urobiť trpkým, nepríjemným • znepríjemniť: pobyt na dovolenke nám strpčil, znepríjemnil dážď • znechutiť • hovor. expr. otráviť (zbaviť vôle, radosti z niečoho): zlý výsledok nás znechutil, otrávil • priotráviť (čiastočne): alkoholik jej priotrávil život • sprotiviť • zhnusiť (urobiť protivným, odpudzujúcim): sprotivil mi každú chvíľu u vás • zbridiť • zoškliviť: veď ja im to zbridím, zošklivím
vzbúriť sa 1. odoprieť poslušnosť • postaviť sa na odpor • vzoprieť sa • zastaráv. zoprieť sa: robotníci sa vzbúrili, vzopreli, zopreli; celá jej bytosť sa vzbúrila, vzoprela • sprotiviť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: vie sa sprotiviť, vzpriečiť proti vrchnosti; sprieči sa rozkazu • povstať (vzbúriť sa so zbraňou v ruke): povstať proti nepriateľovi • postaviť sa: neopováži sa postaviť rodičom • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť (proti niečomu) • zdvihnúť sa na odpor • fraz.: zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)
2. dať sa do prudkého pohybu • rozbúriť sa: hladina sa vzbúrila, rozbúrila • rozvlniť sa: plachty sa vo vetre rozvlnili • rozvíriť sa: prach na ceste sa rozvíri
3. prudko, búrlivo sa prejaviť (o citoch) • vypuknúť • expr. vybuchnúť: vzbúril sa, vypukol, vybuchol v ňom hnev, jed • kniž.: vzbĺknuť • vzblčať • vzplanúť: vášeň vzbĺkla, vzplanula celou svojou silou • rozplameniť sa: cit sa v nej rozplamenil • expr. rozbúriť sa: v duši sa mu všetko rozbúrilo • kniž. vznietiť sa: vznieti sa v ňom prudký cit
vzoprieť sa 1. prejaviť odpor • postaviť sa na odpor • zastaráv. zoprieť sa • vzpriečiť sa • spriečiť sa: (v)zoprieť sa, vzpriečiť sa rozkazom; vzoprel sa, postavil sa na odpor predstavenému, proti zákonu • sprotiviť sa: sprotiviť sa nariadeniu • postaviť sa: neodváži sa postaviť matke • expr. dupnúť (si): vie si dupnúť aj pred predstavenými • zried. popružiť sa (Dobšinský) • kniž.: vzopnúť sa • vzopäť sa • späť sa: vzopli, vzopäli sa proti násiliu • spätiť sa • zastar.: vzpätiť sa • vzpäť sa (prudko sa zastaviť): kôň sa zrazu spätil, vzpäl a ostal stáť • vzbúriť sa • povstať (odoprieť poslušnosť, často so zbraňou v ruke): posádka sa vzbúrila, povstala • fraz. zdvihnúť hlavu/čelo (proti niekomu, niečomu)
2. p. vztýčiť sa
znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutil • odradiť • odstrašiť • odplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašil • sprotiviť • spríkriť • zhnusiť • zoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločník • zastar. disgustovať (Kukučín) • hovor. expr. otráviť • znepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenku • priotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami
protiviť sa1, -í, -ia nedok.
1. (komu, čomu i bezpredm.) odporovať, stavať sa na odpor, nesúhlasiť s niekým al. niečím, odmietať niekoho al. niečo, byť v opozícii proti niekomu al. niečomu: Náš socialista v árešte skončí, lebo sa protiví pánom a stojí za chudobou. (Tat.) Ja sa neprotivím nikdy veci rozumnej. (Kuk.) Na rozkaz pánov sa bez protivenia vrátil. (Jes.) Vyničím ich, ak sa budú protiviť mojej vôli. (Barč) Morava nebola by vládala protiviť sa Nemcom (Škult.) stavať sa na odpor. Vyšle za mesto zbrojnošov pre prípad, že by sa kalvíni protivili. (Jégé) Telo sa začína protiviť. Čosi sa v ňom stavia na odpor. (Hor.) Dedina sa vôbec neprotivila. (Heč.)
2. (čomu) byť v rozpore s niečím, odporovať: S nechuťou bral sa do úlohy protiviacej sa jeho zásadám. (Vaj.);
dok. k 1 sprotiviť sa1
protiviť sa2, -í, -ia nedok. (komu) byť protivný, odporný; hnusiť sa, priečiť sa, odpudzovať niekoho: Dámam protiví sa Paľkovo žobranie. (Fr. Kráľ) Anči sa z duše protivili tieto výpravy. (Zgur.) Bolo chichotu, že sa to starším až protivilo. (Taj.) Protiví sa mi to povedať tak, ako by sa patrilo. (Jes.) Jemu sa protiví či pešo, či na voze. (Kuk.);
dok. sprotiviť sa2
sprotiviť sa1, -í, -ia dok. (komu, čomu i bezpredm.) prejaviť odpor, postaviť sa na odpor, vzoprieť sa, vzbúriť sa: On nikdy nesprotiví sa jej [žene], ale slúcha ju pobožne. (Kuk.); s. sa rozkazu; Sprotivila sa vláde jedna z kaukazských osád. (Škult) Raz sa chcel sprotiviť — ale poznal, aký pán drží nad ním ruku. (Vaj.)
sprotiviť sa2, -í, -ia dok. (komu i bezpredm.) stať sa protivným, zhnusiť sa, spríkriť sa, zbridiť sa, spriečiť sa: jedlo sa mi sprotivilo; Otupno by mi bolo prežívať znova, čo sa mi už raz spríkrilo a sprotivilo. (Ondr.) Sprotivila som sa, prekážala? (Stod.) Sprotivila sa mi ich veľkodušnosť. (Tim.)
|| sprotiviť (komu čo, koho) urobiť protivným, vzbudiť odpor proti niečomu, niekomu, zhnusiť: s. niekomu nejaké jedlo, nejakú prácu; Ona žiada, aby bol vždy pri nej. To je to, čo mi ju sprotivilo. (Jes.)
sprotiviť dk 1. čo vyvrátiť, zmeniť niečo: a mohl by sprotiwiti a zmoczowati ten ortel samsedm proti ginssym sedmi (ŽK 1473); ponewac ale prawdomluwnosti geho (sv. Štefana) sprotiwit a gu prewissit (rabíni) nemohli, wistawili nanho ffalessnych swetkow (MS 1758) 2. urobiť niečo napriek, vzoprieť sa: fatens wiznawa, že nesmge zadnemu susedovy sprotivit, lebo že geg hned na očzy nahodga, že geg otecz y z materu pre Yankoviczovy penize a pre krivoprisažnicztvo (zomreli) (JASENICA 1704); k temu pak oblupeny žáden ni toliko sprotiwit, ale temer any dychnut nesmel (PeP 1771); s. sa dk 1. komu (s čím), čomu odoprieť poslušnosť niekomu, postaviť sa proti niekomu, niečomu, vzoprieť sa niekomu, niečomu: niekterzy pany zemane mezy nami bydliczy chtieli by se nam sprotiviti, yakz jsme diezmu vinnu y obilnu od pana arsseka letos kupili (SKALICA 1537 SLL); gesly by se takovy nayssiel z panuv bratruv, kteri bi se zprotyvyl panu czechmistrovy a všeczkemu czechu, ten ma byt sudeny (PRIEVIDZA 1613 E); potom se Janoss nan zahnal, on se mu z widlami sprotiwil (NIŽNÁ 1635); kdokolwek se uloženy tomuto sprotywy, takowemu z mocy magstratu tohože mesta nech se (tovar) zaresstuge (CA 1700); ty čjn se mnu, což račjž koli, nesprotiwym se nikoli (PoP 1723-24); kyž klopali wečer v patek, sprotivili sa haviara, ani jeden nechtel farat (S. HORY 1747 DPB); kdož se gemu (Bohu) sprotiwyl a pokog mel? (CDu 18. st) 2. čo komu znepáčiť sa: aby mezy tim w twých zewnitrnjch mrawech nic widáno nebylo, co by se ponjženému poznánj sebe samého zprotiwilo (MPS 1777); te ale tak sa mne sprotiwili, že Tokaruv syn hnedky mnia chcel bit (s. l. 1787 DPB); sprotivovať sa ndk 1. k 1: podobňe lechkomislny mnoho rečy máwá a kdo sa mu sproťiwuge, rečy mu priléwa (GV 1755); reluctor: odpjrám, protiwjm sa, sprotiwugem sa (KS 1763); 2. k 2: proti zmyslu obecnemu nechteg se protiwiť, kdo se wsseckym sprotiwuge, ňemuž wssem myly byt (GP 1782) 3. čomu brániť sa, zamedzovať niečo: potreba bolo ustawičňe sa sproťiwowať wlastnim náchilnosťám; Izraeliťi té wšecke wihubili národi, které sa gích príchodu sproťiwowali (DS 1795) 4. prichádzať oproti niekomu, stretávať sa s niekým: obvio: z ňekym se stretnúti, sprotiwugem se (KS 1763)