sprievodca -u mn. -ovia m. živ.
1. kto niekoho sprevádza, kto funguje ako sprievod: hosť so svojím s-om, s. nevidiaceho
2. dopr. zamestnanec kontrolujúci cestovné lístky: s. vo vlaku
3. kto sprevádza a informuje pri prehliadke (obyč. skupinu ľudí): s. turistov, s. v obrazárni;
sprievodkyňa -e -kýň ž.;
sprievodca m. neživ. informačná al. propagačná príručka (o mestách, výstavách ap.): s. po Bratislave;
sprievodcovský príd.: s-á služba;
sprievodcovstvo -a s. odbor činnosti; študijný smer
sprievodca -cu pl. N -covia m.
sprievodca 1. zamestnanec poverený kontrolou cestovných lístkov v dopravnom prostriedku: sprievodca v rýchliku • zastar.: konduktor • sprievodník (Jégé)
2. publikácia slúžiaca na informáciu a propagáciu: turistický sprievodca • informátor: informátor z výstavy • bedeker (knižný cestovný sprievodca)
sprievodca, -u, mn. č. -ovia m.
1. kto niekoho, niečo sprevádza, robí niekomu, niečomu sprievod: Obrátila sa Mária s úsmevom k svojmu sprievodcovi. (Vaj.) Vyberte sprievodcov, ktorí poznajú cestu močiarmi aj nocou. (Stod.)
2. zamestnanec poverený predajom a revíziou cestovných lístkov vo verejnom dopravnom prostriedku: s. vlaku, električky, autobusu;
3. kto sprevádza, vodí niekoho (obyč. skupinu ľudí) pri prehliadke, napr. galérie, múzea, mesta ap. a podáva odborný výklad: s. turistov; s. v galérii;
4. publikácia slúžiaca na informáciu a propagáciu miest, krajov, výstav a pod. (pre cestovný ruch): s. po Tatrách; s. po pamiatkach Bratislavy