spriateliť -lí -lia spriateľ! -lil -liac -lený -lenie dok.
spriateliť sa -lí sa -lia sa spriateľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.
spriateliť sa 1. nadviazať al. uzavrieť priateľstvo s niekým • skamarátiť sa: vedel sa rýchlo spriateliť, skamarátiť s ľuďmi • subšt. skamošiť sa • zblížiť sa (na základe vzájomného porozumenia, sympatií, spolupráce a pod. nadviazať bližší, blízky vzťah): hoci pracovali vedľa seba, nezblížili sa • zbratať sa • zried. pobratať sa (vstúpiť do bratského, priateľského zväzku): bolo by dobre, keby sa všetky národy zbratali, pobratali • posestriť sa (o dievčatách, ženách) • kniž. spriazniť sa (nadviazať blízky vzťah obyč. na základe rovnakého zmýšľania, duchovnej blízkosti) • hovor. expr.: skmotriť sa • pokmotriť sa • znôtiť sa: skmotrili sa, znôtili sa pri pive • expr.: porodiniť sa • zosvatať sa • zošvagriť sa
2. prijať niečo po istom zdráhaní, zanechať odpor a prijať niečo ako nevyhnutné • zmieriť sa: už sa spriatelila, zmierila s predstavou, že bude babkou • vyrovnať sa (zaujať reálny, správny postoj k niečomu): ťažko sa vyrovná s tvrdou skutočnosťou • navyknúť si • zvyknúť si (prijať niečo po častom opakovaní, dlhom trvaní ako zvyk; o niečom negatívnom): navykol si na neúspechy, prehry
zmieriť odstrániť rozpor, spor, nesúlad a pod. medzi niekým; spôsobiť uspokojenie, vyrovnanie, súlad • uzmieriť • pomeriť: spoločné nešťastie ich (u)zmierilo; (u)zmieriť, pomeriť matku s dcérou • nár. vymeriť (Jesenská) • udobriť: chcel priateľa udobriť darom • uchlácholiť • uspokojiť • upokojiť: hľadeli nás uchlácholiť, u(s)pokojiť, aby sme neprotestovali • spriateliť: nešťastníkov treba spriateliť s osudom
zmieriť sa 1. zanechať nepriateľstvo, spory • uzmieriť sa • pomeriť sa: nepriatelia sa napokon (u)zmierili, pomerili • nár. vymeriť sa (Vansová) • udobriť sa • hovor. podobriť sa: nechce sa s bratom udobriť, podobriť; udobriť sa bozkom • pokonať sa (zmierlivo sa dohodnúť): susedia sa napokon pokonali • fraz. podať si ruky: rozvadení súperi si podali ruky
2. zanechať vzdor, prijať niečo ako nevyhnutné • uspokojiť sa: ťažko sa zmieriť, uspokojiť s porážkou • spriateliť sa: musíme sa spriateliť s myšlienkou na prehru • vyrovnať sa: vyrovnať sa so stratou zamestnania • rezignovať (trpne sa zmieriť s niečím): po porážke rezignoval, s porážkou sa zmieril
spriateliť sa, -í, -ia, rozk. -teľ dok.
1. (s kým, s čím i bezpredm.) nadviazať priateľské styky, priateľstvo, stať sa niekomu priateľom, skamarátiť sa: Musíš sa s týmito ľuďmi spriateliť. (Kal.) Nikdy nemala kamarátky, a ak sa Hana s ňou aj spriatelila, Marka vždy mala pocit, že to priateľstvo je dočasné. (Min.) Za krátky čas sa spriatelil s celou čeľaďou, najväčšmi so Žofkou. (Jégé) My sa musíme spriateliť dôkladne. (Vaj.);
pren. dôkladne sa oboznámiť s niečím, obľúbiť si niečo: S geometriou od počiatku nemohol sa spriateliť. (Kuk.) Väčšina chlap. cov si na rovnošatu zvykla, spriatelila sa s ňou. (Sev.)
2. (s čím) zmieriť sa, vyrovnať sa: Spriatelil sa s myšlienkou nečakať uznania. (Kuk.) Žena spriatelila sa s vysvetlením, ktoré sa jej ponúkalo. (Chrob.) Nemôžem sa spriateliť s takým osudom. (Tim.);
nedok. spriateľovať sa, -uje, -ujú
|| spriateliť (koho, čo; koho, čo s kým, s čím) spojiť priateľským vzťahom, skamarátiť: Toto smutné poznanie ich spriatelilo. (Heč.) Šťastný, kto s pekným srdcom spriatelí aj med úst a slávu očí (Sládk.) zlúči;
nedok. spriateľovať
spriateliť sa [-á-, -í-] dk 1. s kým uzavrieť priateľstvo, skamarátiť sa s niekým: conjungere amicitias: sprjťeliti se; consvescere cum aliqva muliere: sprjteliti se z ňekterú ženu; devincire se affinitate cum aliqvo: z ňekym se spolú sprateliti (KS 1763); prigemna wec bila na dwa teto nepratelske haufi hledeti, kterak se uprimne wespolek spratelili (PT 1796) 2. s čím prijať niečo, vyrovnať sa, zmieriť sa s niečím: inire consortium voluntarium: s predcewzetjm sprjteli se (KS 1763) 3. proti komu uzavrieť dohodu, spojiť sa proti niekomu: a gako Pylat z Herodesem, ač nepratele su, wssak proťi Krystu se zpriťelilý a zgednostegnilý (TP 1691); -ovať sa ndk k 1: amico: spratelugem se s nym; affinitatem jungere cum aliqvo: do pratelstwa wegjti, spratelowati se; socio: stowaryssugem se, spratelugem se z ňekym (KS 1763)